Začiatkom adventu prišli ku nám klasické prípravy na Vianoce. Plánovanie pečenia XY druhov koláčov, upratovanie a zdobenie našich domovov a v neposlednom rade naša vnútorná príprava.

Avšak, ako blesk z jasného neba prišla správa o jasličkovej pobožnosti. Všetci členovia spevokolu nejako nevnímali, že ak chceme mať pekné a typické Vianoce pre našu farnosť mali by sme začať s prípravami. Naša úžasná vedúca nám to však pripomenula a po všetkých malých patáliách sme to nakoniec zvládli, napriek časovej tiesni a skoro pretečenému poháru našich nervov.

Rozdelili sme si texty (samozrejme, že bol problém s pamäťou), stretli sme sa na skúškach, ktoré sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky , no keďže sú naše schopnosti nepriamo úmerné našej snahe, výsledok dopadol nad naše očakávania a potešili sme všetkých, ktorí sa na nás prišli pozrieť.

Čo sa však vymykalo z každoročných zvykov, bola samotná príprava kostýmov a rekvizít. Okrem toho, že sme do kostola doniesli polovicu našich domov a oblečenia, v hlave Denky sa zrodil nápad, ktorý bol naozaj bravúrny. A to, zorganizovať prespávačku a do hodiny, keď si noc s dňom ruku podáva, pripraviť všetky potrebné veci.

A o čom to tento rok bolo? Krásny a krátky príbeh premeny zlého a veľkého zbojníka, ktorému malý pastierik ukázal ako byť milým a vľúdnym k ľuďom okolo nás, pretože nie je dôležité, aby všetci videli, čo robíme. Hlavne aby naši blízki vedeli, že aj v malých veciach sa skrývajú veľké veci. :)