29.01.2020
Gašpar
- - zajtra - -
Ema
Tisíckilometrová cesta sa začína prvým krokom a naraz sa dá urobiť iba jeden krok.
..... Covey .....




zvoľte tému:


FB stránka
Hra ÚSVIT
Domka.sk
Lisková.sk
Saleziáni


Obnova krížovej cesty

V letných prázdninových dňoch sa niekoľko nadšencov značne ovplyvnených pánom Milanom Kubalom stretlo na obhliadke už existujúcej, zubom času poznačenej pôvodnej krížovej cesty z povojnových rokov, ktorej výstavba za totality bola zo známych dôvodov zakázaná, ako všetky iné náboženské aktivity a akcie tejto podobné. Takže po 50-tich rokoch bolo čo naprávať, plánovať, tvoriť, obnovovať i prerábať. Po hĺbavej prechádzke po zarastenom, miestami ani nepoznateľnom chodníku sme predbežne vytýčili trasu, určili zastavenia krížovej cesty, zvolili vhodné technické riešenie niektorých, pre výstavbu chodníka krajne exponovaných úsekov a predbežne stanovili časový plán obnovy na niekoľko mesiacov v tomto a následné dokončenie v novom kalendárnom roku. Rozhodli sme, že chodník sa bude pripájať ku poľnej ceste pri malom kameňolome, prechádzať popod jaskyňu a postupne naberať výšku v zákrutách vo výraznej strmej východnej časti liskovskej horičky. Vlastnú brigádu predbiehala príprava žrďoviny v liskovskej hore, použitá aj pri výstavbe detského ihriska.

Do brigády sa zapájalo stále viac ľudí, hlavne mladých, ale aj starších. Ten, kto medzi nás prišiel aspoň raz a nezľakol sa práce, neoľutoval a prišiel znovu. Stretávali sme sa s rôznymi pohľadmi na vec, názormi, radami a poznámkami (často s poznámkami okoloidúcich). Niektorí nás odrádzali (vraj to stavali niekedy päť rokov), iní radili "použite mechanizmy, skaly odstránime danubitom" a veľa ľudí nám pomohlo aj nepriamo, pripravili občerstvenie: buchty, malinovka, guláš, ale hlavne – povzbudivé slová.

V úseku kameňolom – jaskyňa nebol náročný terén, bola potrebná len jeho úprava – spevnenie bokov brehu a zarovnanie do roviny. počasie nám bolo priaznivo naklonené, ako aj náš duchovný otec, vďaka ktorého podpore sa nás stretlo v istú sobotu až 50. Hneď za rána sme sa rozdelili po úsekoch. Niektorí nosili žrde, niektorí pripravovali paženia na vystuženie erozívnych úsekov, zatiaľ čo ostatní pilne čakanovali, lopatovali, kladivovali... Celkom poslední boli motyčníci, ktorí so svojimi motykami predvádzali dokončovacie zarovnávacie úpravy. Tým sa neskryla ani tá najmenšia skalka, nehovoriac o tých veľkých. Takto príjemne pracovne unavení sme sa spolu s naším "pánkom", ktorý nás prišiel pozrieť i povzbudiť, presunuli ku kotlu s gulášom, ktorého ohnisko pretvorilo jaskynný otvor na pekelný pažerák. Guláš doktora Kubalu, jeho ženy a iných pomocníkov chutil znamenite. Pri obede, ako i pri práci, sme niekedy s údivom počúvali úsmevné až hororové (vraj pravdivé) historky od našich starších kolegov – brigádnikov. Hlavne uja Mariána, ktorý svojou výrečnosťou a vtipnosťou zatieňoval ostatných (ako som už spomenul, publikum zaujal perfektne). Takto oddýchnutí, občerstvení a plní chuti do ďalšej roboty sme do neskorých popoludňajších hodín vykonali ešte riadny kus práce. A znova zrobení, ustatí, trochu aj vínkom poznačení sme sa rozchádzali domov, aby sme sa po ďalšie dni znova stretali. Do práce výrazne zasiahlo aj futbalové B-éčko, ktoré v rámci pravidelných tréningov chodilo sem vybíjať aktívnu energiu a takto sa fyzicky pripravovalo na postup.

Na nasledujúcu sobotu prišla opäť pekná "hŕstka" prácechtivých ľudí a zas to isté, naša pracovná rutina: štrngot čakanov, škrípanie lopát, údery kladív, ale hlavne náš stmelený pracovný kolektív... Tentokrát nám v ceste stála obrovská, ako sa neskôr ukázalo kompaktná, skala, s ktorou sa celý deň pasovali naši starší páni. Odmenou bol guláš a už dobre známy ľudový rozprávač, ujo Marián. Všetkým sa jeho príbehy veľmi páčili a hlavne doplnky jeho viet: "Mária Terézia", "do mángela", "marasníci", ktoré sme si v našom kolektíve obľúbili s univerzálnym používaním stále a za každých okolností. Ale najdôležitejšia skutočnosť, ktorú som ešte nespomenul, je nepochybne to, že za poslednou zákrutou nás od našej vytúženej méty delí posledný dlhý tiahly úsek, ktorý sme z posledných síl a obrovským sebazaprením okolo 16.00 dokončili. V ďalších dňoch sa na našom diele znova usilovne pracuje. Odváža sa popol z plošiny pod krížom, ktorý sa tu za veľa rokov nahromadil pri pálení ohňov na Jána a za posledné roky aj pri pálení ohňa zvrchovanosti (ten posledný bol pneumatikový) – obhorené okolité stromy, popol a drôty zostali nepovšimnuté ležať na "mieste činu".

Na chodníky sa postupne naváža vrstva štrkovitého piesku, rozširuje sa plošina, sekajú sa prístupové schody, obnovenie vlastného skeletu kaplnky, kríža (ich náter), výstavba ochranného zábradlia lavičiek, obnova mreže a jej zasklenie, očistenie okolia od odpadkov, krovín, odstránenie koreňov a konárov z chodníka, úprava okolia, estetické skrášlenie interiéru kaplnky. Braňo Švárny sa postaral o reštauráciu a maľbu umučenia na kríži a tiež aj darovanej sochy Panny Márie. O výsledku jeho práce a talentu sa treba ísť presvedčiť osobne. Ochranári umiestnili informačno-zákazovú tabuľu, ktorá upozorňuje na chránené územie, zákaz kladenia ohňov, pohyb osôb po vyznačenom chodníku, neznečisťovať okolie. Milan a Miroslav Kubalovci vyrobili zatiaľ len číslo krížovej cesty a ani sa nenazdali a bola tu nedeľa 14.9.1997 – sviatok Povýšenia kríža.

Začiatok krížovej cesty sa určil na 14.00, kde boli pozvaní všetci veriaci z Liskovej, Martinčeka, ale aj okolia. Pri obrovskej účasti veriacich sa s nami krížovú cestu pomodlil náš pán farár Stanko Culka. Takto duchovne posilnení sme sa odobrali na sv. omšu.

typ akcie : brigáda
autor článku: Miroslav B.
dátum akcie: 28.07.1997
prečítané: 1531x
pridaj komentár
späť

© 2001-2018 Domka - Združenie saleziánskej mládeže, stredisko Lisková
e-mail : liskova@domka.sk

Lisková 35, okres Ružomberok, psč 034 81, (1024 x 768)