21.02.2020
Eleonóra
- - zajtra - -
Etela
Keby sme každý rok vykorenili čo len jednu svoju chybu, skoro by z nás boli ľudia dokonalí.
..... Kempenský .....




zvoľte tému:


FB stránka
Hra ÚSVIT
Domka.sk
Lisková.sk
Saleziáni


Ondrejkovo

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden letný tábor... Ale môžeme prezradiť, že to bolo na Ondrejkove a bolo v ňom detí ako smetí z liskovskej Domky. Bola to veru veselá kôpka – nečudo, veď tu išlo o „radosť, ktorá rozdávaním rastie“. Taká bola tohtoročná téma nášho tábora.

Spolu s deťmi sme sa vydali po tajomných stopách, o ktorých sme počuli prvý večer v príbehu pri táboráku. Každý deň sme mohli získať symbolickú stopu. Bola to stopa ochrancu, stopa športovca, stopa šikovnosti, stopa odvahy, stopa masky a nakoniec stopa čistoty.

Po prvej stope ochrancu sme sa vydali hneď na druhý deň, po rannej rozcvičke a umývaní sa v sviežom studenom potôčiku. Ako cieľ sme si vybrali Veľký Choč. Našou úlohou bolo cestou chrániť prírodu okolo seba a správať sa tak, ako sa na pravých turistov patrí (netrhať kvety, nerobiť hluk, zbierať odhodené papieriky,...). Cestou sme stretli jednu roztomilú žabu, ktorú naša nemenovaná animátorka chcela za 50 bodov pobozkať. Žaba to asi zobrala vážne, lebo našej animátorke skoro skočila rovno do náručia – ale tá si to nakoniec rýchlo rozmyslela... Na Choč sme úspešne vyšli všetci, vrátane tých najmladších, ktorí schádzali dole síce unavení, ale nakoniec hrdí na to, že prvýkrát vyšli na Veľký Choč.

Na ďalší deň sme si trocha zašportovali a získali sme ďalšiu stopu. Potom nasledovala olympiáda šikovnosti, kde sme si mohli vyskúšať svoju zručnosť. Ďalšiu stopu sme získali na nočnej skúške odvahy v lese. A to vám bolo fakt strašidelné! Všade tma ako vo vreci, naokolo číhajúce prízraky a kadejaká neidentifikovateľná zver... Ale skúškou nakoniec každý statočne prešiel bez ujmy na zdraví (no možno trochu na hlasivkách).

Nasledujúci deň nás čakalo ďalšie dobrodružstvo – pokladovka. Pri hľadaní pokladu sme sa dostali až do Turíka, kde na nás už čakalo niekoľko úloh – napr. zistiť nejaké informácie o dedine, o jej starostovi, urobiť niekomu v dedine radosť... Vyvolali sme asi menší rozruch, ale obyvatelia Turíka boli veľmi milí a ochotní nám pomôcť. Potom sme sa už rýchlo ponáhľali naspäť, lebo sme boli hladní ako vlci a poobede sme sa pustili do prípravy masiek na večerný karneval, za čo sme získali ďalšiu stopu.

Každý večer pri táboráku sme si spríjemňovali spoločným programom a táborovou hymnou. Tu sa prejavili mnohé talenty našich detí, aj animátorov.
Našu radosť sme sa snažili načerpať aj pri každodenných „stretkách“ s Ježišom na sv. omši alebo pri rannom rozjímaní. Veď napokon – ako sme zistili na konci – tie tajomné stopy, po ktorých sme sa vydali, patrili Jemu. Boli to stopy, ktoré nás navzájom zblížili a pomohli nám objaviť radosť, ktorá rozdávaním neubúda, ale naopak – rastie.

Veríme, že naše deti si z tohto tábora odniesli kopec pekných zážitkov a kus radosti vo svojich srdiečkach. My animátori a všetci, ktorí sa podieľali na tábore, sme mohli viac spoznať naše deti, budovať si k nim vzťah, ale možno i spoznať trochu viac samých seba a uvedomiť si, čo to znamená – dávať sa pre druhých. Chce to obetu a plné nasadenie, ale keď človek vie prečo alebo pre koho to robí, stáva sa to úžasným dobrodružstvom.

typ akcie : letný tábor
autor článku: Anna K.
dátum akcie: 30.06.2003
prečítané: 1610x
pridaj komentár
späť

© 2001-2018 Domka - Združenie saleziánskej mládeže, stredisko Lisková
e-mail : liskova@domka.sk

Lisková 35, okres Ružomberok, psč 034 81, (1024 x 768)