„Zvote, zvonky, vyzvote vyzvote nm pekn de!“ Tak sme si mohli zaspieva, ke sme v sobotu odchdzali z tvorivch dieln. Myslm, e poobede 5. novembra sme strvili v klubovni celkom pekne. Vyrbali sme zvoneky a zdobili bylinkov vrecka.
Aby sme sa naladili na sprvnu tmu, zaali sme prbehom o zvone. A potom up do prce! Bolo treba do malikho kvetina priviaza korliky, nech zvonek aspo trochu zvon. To bola asi najaia as vroby. Nasledovalo lepenie papierovch ozdb pomocou glitrovho lepidla. V tejto fze sa tvorivosti medze nekldli.
Kee deti boli dos ikovn, stihli si urobi ete nieo. Mali sme pripraven mal ltkov vrecka. Tie si deti vymaovali fixkami na textil a naplnili voavmi bylinkami – levanduou a materinou dkou. Levandua je dobr do atnkov proti moliam. Teda je to aj praktick vec, ale me by aj darek.
Trochu sme sa oberstvili ajom a mandarnkami. Pr vitamnikov len prospeje! Teila som sa, e sme v teple, e je opraven krenie. Na konci si deti s radosou brali svoje vrobky, niektor potrebovali dokonca mal igelitov vrecka, aby sa odniesli.
U bolo len treba poupratova. A prve vtedy sa mi „prihovoril“ don Bosco. No nie osobne. Myslm, e som si na neho ten de dovtedy nespomenula. Pri zametan ostal som mnou 6-ron Matko. Zrazu som poula jeho otzku: „Ivka, a kto je ten ujo?“ Pozerala som sa na zem, hadala smeti. Myslm si, i niekto nepriiel do klubovne. No vtom som pochopila, e sa pozer na vek obraz dona Bosca. Povedala som mu, e to bol ujo, ktor sa staral o vea chlapcov. „Preo?“ zaujmalo ho. Preo sa don Bosco staralo o chlapcov? „Aby sa stali dobrmi,“ povedala som. Nelo mu to do hlavy. V duchu som bola van „tomuto ujovi“, e vaka nemu sme tu dnes mohli by.
|
