17.06.2019
Adolf
- - zajtra - -
Vratislav
Ako vedúca osobnosť by ste však mali využiť každej príležitosti k motivovaniu ľudí tým, že im prejavíte uznanie za ich zásluhy, služby či pomoc. O zásluhy je potrebné sa rozdeliť, zatiaľ čo vinu za neúspechy by ste mali niesť sami.
..... J. Adair .....




zvoľte tému:


FB stránka
Hra ÚSVIT
Domka.sk
Lisková.sk
Saleziáni


Vysoké Tatry

V jednu peknú jesennú sobotu, keď sa už počasie ako-tak umúdrilo, vybrali sme sa znova na prechádzku po tatranských zákutiach.

Keď sme sa pohodlným autobusom dopravili (našťastie "bez ujmy na žalúdku") na miesto, odkiaľ sa už dá len peši, vybrali sme sa do Doliny Zeleného plesa.

My s deťmi sme si ako cieľ stanovili Chatu pri Zelenom plese a tá zdatnejšia časť našej výpravy si už brúsila zúbky na Východnú Vysokú. Aj keď mnohí z nás váhali, ktorú trasu si vybrať, myslím, že aj v Doline Zeleného plesa bolo čo obdivovať.

Cesta bola príjemná, no niektorým už skoro na začiatku asi začali „vyhrávať v bruchu muzikanti“ a tak sme si urobili prestávku na posilnenie (poniektorí mali teraz raňajky). Cestou sme mohli obdivovať pekný les a bystrý horský potok (ktorý vyzeral, že je veľmi studený). Keď sme už boli trochu vyššie, objavili sa po našej pravej strane Belianske Tatry a naľavo sa vynorila obrovská stena Kežmarského štítu, ktorá vyzerala akoby na nás chcela každú chvíľu spadnúť...

Nakoniec sme šťastne došli až ku chate, kde sme si urobili obedňajšiu prestávku. A keďže sme mali ešte dosť času, vybrali sme sa ešte k Belianskym plesám. Boli skutočne nádherné. Ako veľké mlčanlivé zrkadlá. Ktovie, možno sa chodia do nich pozerať krásne víly... Cestou sme stretávali veľa Čechov, čo malo za následok, že aj našim deťom sa zapáčilo "říkat". A keď sa už naše oči nasýtili pekným pohľadom, aj naše brušká sa začali dožadovať olovrantu. No a potom sme sa už pomaly pobrali naspäť. My dve s Jankou Viharovou sme sa skoro celou cestou zabávali na tom, ako nám dievčatá – piatačky referovali svoje zážitky zo školy v prírode.

Potom sme museli chvíľu čakať na našich oneskorencov (oni vedia, ktorí sú to :-) a keď sme sa už začali obávať a opýtali sme sa našich českých spoluturistov, či ich stretli a či sa im niečo nestalo, tí nám so smiechom odpovedali: "Ale ne, oni jenom zbírají borúvky..." No ale teda! Nakoniec sme všetci šťastlivo dorazili k autobusu a odštartovali sme domov. Ešte sme si vyzdvihli "našich zdatných" a potom už neviem čo sa dialo, lebo som si trochu „schrupla“ a zobudila som sa niekde pre Liskovou. Na záver sme sa poďakovali Bohu za pekný výlet a za Jeho ochranu.
A myslím, že naozaj bolo za čo ďakovať...

typ akcie : turistika
autor článku: Anna K.
dátum akcie: 00.09.2002
prečítané: 1399x
pridaj komentár
späť

© 2001-2018 Domka - Združenie saleziánskej mládeže, stredisko Lisková
e-mail : liskova@domka.sk

Lisková 35, okres Ružomberok, psč 034 81, (1024 x 768)