17.07.2019
Bohuslav
- - zajtra - -
Kamila
Kto sa vzdiali od Boha, neuniká jeho moci, vymyká sa len z jeho lásky.
..... Newman .....




zvoľte tému:


FB stránka
Hra ÚSVIT
Domka.sk
Lisková.sk
Saleziáni


Splav Malého Dunaja


Niekedy si ani nestihneme uvedomiť, ako rýchlo prejde rok. Tak prešiel aj ten medzi augustmi 2010 a 2011, aby sa mohla zopakovať na zážitky bohatá akcia Splav Malého Dunaja. Čisto chlapčenskú vodácku víkendovku tento rok obohatili aj dievčatá, a tak konečnú zostavu tvorili štyri chlapčensko-dievčenské dvojice. Ale nepredbiehajme...

Skorý budíček v piatok ráno. Ešte neodbilo pol siedmej a my sme sa už viezli rýchlikom Mora do Bratislavy. V kupé pre piatich sme sedeli šiesti. Na miesto chýbajúcej sedačky, ktorý sme nazvali prípecok, sme položili ruksaky. Dlhú cestu do hlavného mesta nám krátila výborná hra, Osobnosti. Medzi najnezabudnuteľnejšie mená, ktoré sme mali uhádnuť patrili Aram Chačaturjan, Ja o 50 rokov, či Elias Vella :) Súťaž som prehrala ja s Ľubošom a za trest sme výhercom, Nike a Maggie, museli priniesť sladkosť, ktorú sme zohnali vo vlaku. Naše trofeje boli keksík BeBe a sójový rez.

Konečne! Bratislave hlavná stanica. Tu sme sa stretli s Majom a spoločne odfrčali na autobusovú stanicu, kde pristúpil posledný člen výpravy, Jarko. Autobusom sme sa odviezli do Novej Dedinky a onedlho stretli uja Zibalu, ktorý nám doniesol kanoe. Rozlosovali sme mená, kto bude s kým pádlovať a krátko po dvanástej sme sa nalodili - Ja s Majom, Maggie s Ľubošom, Zuzka s Jarkom a Nika so Števkom. A zábava začala gradovať...

Majo s Ľubošom oprašovali svoje vodácke skúsenosti spred roka, a veru, išlo im to veľmi dobre. Števko s Jarkom sa museli naučiť kormidlovať loďky za chodu a my, dievčatá, pádlovať. Mohol byť na nás zaujímavý pohľad. Naše loďky išli najprv po cestách-necestách, krivolako, aj cez konáre stromov, aj po pniakoch, čo spadli do vody. Pri takejto akcii venovala Nika Dunaju svoju šatku. Ramená Malého Dunaja skrývajú všakovakú krásu fauny i flóry, no vodák musí byť ostražitý! Postupne sme sa zosynchronizovali a voda patrila iba nám. Vychutnávali sme si ticho, pozorovali rybky, volavky, či labute a chytali bronz. Slnko nás sprevádzalo celý deň. Keď sme sa chceli ochladiť, skočili sme do vody a plávali.

Po čase nás pádlovanie unavilo a bolo treba doplniť energiu. Dopriali sme si neskorý obed v znamení dvoch druhov pizze a pizzových rožkov, ktoré sme si upiekli ešte doma. Ďalším poobedňajším lákadlom bola reťazová hojdačka nad vodou, pripevnená na konári stromu. Poriadne sa chytiť, odraziť a v správnom momente pustiť...dopad bol príjemný, len voda sa naberala do nosa, úst i uší :) Jedno kolo mal každý predviesť nejaké zvieratko, a tak sme videli antilopu, žabku, ... Keď sme sa dostatočne vybláznili, opäť sme nasadli do lodiek a pokračovali v splave. Najbližšou zastávkou bol novootvorený kemp, kde sme chceli uhasiť našu chuť po kofole, no ostali sme sklamaní, lebo tento opojný nápoj im práve došiel. Hneď za „rohom“ kempu nás privítala dedinka Jelka, kde sme si s radosťou doplnili zásoby vody.

Pohľad na hodinky nás uistil, že je najvyšší čas nájsť miesto, kde prenocujeme. Náš orlí zrak nás doviedol k malému polostrovčeku, ktorý oddeľoval riečne ramená. Tu sme si okolo siedmej hodiny večer postavili stany, chlapci urobili oheň a so svietiacimi čelovkami sme začali opekať, či ohrievať fazuľovo-párkové konzervy. Dokonale unavení sme sa v závere dňa pomodlili ruženec a pobrali do stanov. Iba Ľuboš neodolal teplej letnej noci s hviezdnatou oblohou a ostal spať von.

Po rannom budíčku o ôsmej, fajných raňajkách a kávičke :) sme využili skvelé služby našej Zuzky – jar a mydlo na ruky. Tiež doniesla otvárač na konzervy, čomu sme sa tešili tak priebežne. Ako bonus sme zistili, že na ostrove nám robili spoločnosť aj potkany...

V sobotu sme sa nalodili o desiatej, no netrvalo dlho a opäť sme sa kúpali, tento raz v hlbokých, dunajských vodách. Zistili sme, že je lepšie plávať tam, kde dočiahneme na dno, lebo teraz sme sa poriadne unavili. Kofolu sme nakoniec dostali! V reštaurácii pri starom drevenom Némethovom mlyne, kde sa onedlho prišla fotiť nevesta so ženíchom. Aj my sme sa chceli odfotiť, no rozmysleli sme si to, keď od nás starší pán pýtal 1 € za osobu. Splav pokračoval v príjemnej letnej atmosfére. Dali sme si preteky a potom sme len tak oddychovali na vode.. Dievčatá mali vpredu štebotavý „ženský kútik“ a zadný chlapčenský kút sme nazvali „výčap“. Tu ešte musím opísať špeciálny systém plavby našich chlapcov á la gondoliér, čo znamená že dievča sedí a pádluje a zadák stojí v loďke, a navodzuje benátsku atmosféru :)

Obedňajšou zastávkou mal byť Madarasz, no nenašli sme tam ani kúsok tieňa, preto sme pokračovali v splave a najedli sa pri vodnom kanáli. Počas splavu sme stretli mnoho ďalších vodákov, medzi inými aj maďarských Slovákov. A práve oni nám zachránili stany od vytopenia. Podvečer sa začalo schyľovať k búrke, zotmelo sa, prišiel vietor, no nám sa nedarilo nájsť nocľah. Po dlhšom hľadaní sme predsa len našli vhodné miesto a vytiahli člny. Ako sme rozmýšľali, kde postavíme stany, prišiel k nám jeden pán z maďarskej partie, ktorú sme stretli na vode, s ponukou rozložiť stany pri nich. Vraj, aby nás v tom briežku nezatopila voda, keď začne pršať. Vyplatilo sa prijať pozvanie! Pri ohni nás ponúkli opekanou slaninkou a zeleninou. Medzitým sme postavili stany. V dievčenskom sme večer vyjedali ananás, hrali hru 2,5,7 a kto sa pomýlil za trest jedol hrozienka :)

Pred polnocou sme sa rozišli do stanov. Zrazu nám ich osvetlilo, udrel silný hrom a bolo po spaní. Ja s Maggie a Zuzkou sme dostali taký strach, že sme sa stihli pomodliť celý ruženec. Ani chlapci veľa nenaspali, lebo Ľuboša začala kváriť akási črevná nemoc. Ale to sme sa dozvedeli až ráno. Preto sme zmenili plány a splav skrátili na pol hodinu. Ľuboš pádloval s Jarkom a Maggie so Zuzkou sa predviedli ako dvojica zdatných vodákov! Našu trojdňovú plavbu sme ukončili pri blízkej priehrade. Čakanie na odvoz do Ivanky pri Dunaji sme si krátili umývaním a vysúšaním člnov. Majo sa stihol zoznámiť s domácim ujom a dať celkom dlhý rozhovor.

V Ivanke pri Dunaji sme odovzdali člny a stretli sa so saleziánom Paľom Dzivým, ktorý nám odslúžil súkromnú svätú omšu. Po nej nás odviezol na vlakovú stanicu, kde sme sa rozlúčili s ním aj s Jarkom. My ostatní sme nasadli na rýchlik s odchodom 13.57. Avšak cestou domov sme nesedeli spolu. O rozpredané miestenky sa postaral reggae festival, ktorý sa práve skončil.

Myslím, že druhý ročník splavu Malý Dunaj bol veľmi úspešný. Hoci sme nedošli do cieľa, ktorým bola dedinka Jahodná, v porovnaní s minulým rokom sme zašli ďalej. Každý z nás si domov odniesol iné zážitky, no určite sa všetci zhodneme, že to boli perfektne využité tri dni plné slnka, zábavy a skvelých ľudí!

typ akcie : iné
autor článku: Ivana D.
dátum akcie: 26.08.2011
prečítané: 1330x
pridaj komentár
späť

© 2001-2018 Domka - Združenie saleziánskej mládeže, stredisko Lisková
e-mail : liskova@domka.sk

Lisková 35, okres Ružomberok, psč 034 81, (1024 x 768)