Tento rok sa op partia animtorov rozhodla, e si treba zopakova stanovaku na Choi. A tak si kad zbalil svojich ,,p sliviek“ a mohli sme vyrazi. Plnovan odchod bol o 13:00 od Timkov. Vyrazili sme o 13:30. Lepie ako vbec. :)
Poriadne horce poasie ns umralo, a tak sme mali dlhch prestvok viac. Dominik s Jakubom si urobili meniu obchdzku, aby sa mohli zastavi na Kubalovie chate po sekeru. A my, dievat, sme sa zatia zahrali partiu Una na Adamiakovie chate.
Minut zsoby vody sme si doplnili na Mrnej a lopotili sme sa alej. Na ,,Zobajke“ ns mal vraj aka Michal M., ale po om ani chru, ani slychu. Vaka milmu telefontu od Mateja K. sme sa dozvedeli, e ns ak a na Lke pri Skale. A tak cesta pokraovala alej plynulm tempom a na Poanu. Cestou sme stretli pr slepchov a turistov, ale t sa, na rozdiel od ns, vracali dole. :)
Ako to u tradine bva, celkom erstvch odtlakov medvedch lb tesne pred Poanou, sme sa ani tento rok nevyhli. A tak, vntornm rozhovorom sama so sebou, som sa ukudovala tm, e sn iadny medve nie je tak hlpy, aby chodil v takto horci de mimo brloha. Zdvoril chlapci na Poane aj nm, dievatm, nabrali vodu a tak sme sa dostali a k hotelu Cho. ,,FULL SERVIS RESTAURANT“ ns obslila svojimi vyberanmi dobrotami ,,Kto si o priniesol“ a to ns u chlapci hnali na vrchol. Posledn sek sme preli v roztrsenej formcii. Stretli sme Anglianov i Slovkov, vetkch na ceste dole samozrejme. :)
Po tom, ako sme sa vetci, bez ujmy na zdrav, dostali a hore, sme sa mohli pobra na Ukryt istinku a postavi stan. Kee som minul rok nebola, z rozprvania viem, e stan sme postavili ovea rchlejie i ke problm s kolkmi bol aj tento rok, no Michal, ns naastie zachrnil. :)
Po prjemne strvenom veernom odpoinku sme sa uloili na al, prjemnej, non odpoinok. Zvldli sme lhac poriadok, vieka nm klesli, a km... „ujte, ujte pastieri, o sa stalo na nebi...“ e o sa stalo? Dominik sa veer hral s Barinm mobilom a presne 3:15 nm a aj sebe spsobil infarktov stav nastavenm budkom, ktor ns zobudil spevom spomnanej pesniky v podan Oliverka K. :) Zasmiali sme sa, poastovali Dominika a snvali alej.
Rno sme vetko zbalili, „stratili a nali“ Barin mobil a pobrali sa dole. Na Ondrejkove ns opustili strcovia a tak sme si my, nenejie pohlavie, mohli s svojm tempom. :) Konene sme sa dostali do Jamnka, ale to ns u tak boleli kolen, e sme sa vliekli len z nohy na nohu. Chceli sme okotova kukuricu, ale surov nm nechutila, tak sme sa len tmolili alej. Nhodou sa nm podarilo docha sa vetkm a domov a mohli sme si vychutna zaslen odpoinok.
BOLO PERFEKTNE!!!!!!! Vrelo odporam vetkm vyska si tento jedinen zitok. Ten kto nebol, me banova...
|
