Deti vraj nešportujú, alebo ak športujú, tak len veľmi málo. To sú informácie, ktoré nás obklopujú dennodenne. Mnohí sa asi budú čudovať keď poviem, že sa cez voľný deň zišlo v telocvični okolo 30 detí odhodlaných športovať. S úsmevom na tvári sme ich privítali a rozdelili do šiestich skupín. A... mohlo sa začať súťažiť. :)

Prvé stanovisko bolo vonku, na hokejovom ihrisku. Hrala sa tam hra Lakros. Každé družstvo tu odohralo dva zápasy. Druhé stanovisko bolo tiež veľmi zaujímavé. Hralo sa na chodbe a na schodoch a úlohou detí bolo cez prekážky prenášať arašid v špilkách. Museli to spraviť čo najrýchlejšie a tak, aby im čo najmenej krát spadol.

Ďalšie stanovisko bola Stonožka a studňa. Tu musela skupinka vytvoriť stonožku tak, že sa štvornožky pochytali za nohy a takto museli čo najrýchlejšie prejsť určenú trasu. Keď to dokončili, museli zo špiliek postaviť studňu, čo bolo sťažené aj tým, že vedľa nich sa hrala hra s názvom: Niečo ako basketbal, ktorá spôsobovala značné otrasy podlahy, vďaka driblovaniu. Pri hre Niečo ako basketbal musel jeden člen skupinky vytvoriť obruč z vlastných rúk, ktorá slúžila ako kôš, do ktorého ostatní hádzali loptu. Každá skupinka tu, tak ako na Lakrose, súťažila dvakrát.

Keď sa odohral aj posledný zápas, vedúci vyhodnotili vlastné stanoviská a mohlo prísť vyhodnotenie súťaží. Decká dostali sladkú odmenu, ktorú si za svoje nasadenie na chuť športovať zaslúžili, a mohli sa pobrať domov, spokojní s krásne stráveným dopoludním.