21.10.2019
Uršuľa
- - zajtra - -
Sergej
Apoštolát je dušou modlitby.
..... don Bosco .....




zvoľte tému:


FB stránka
Hra ÚSVIT
Domka.sk
Lisková.sk
Saleziáni


Vysoké Tatry

Myslím, že na druhý raz to vyšlo. Nie je to tak dávno – 18. septembra 1999 sa uskutočnil výstup na Rysy vo Vysokých Tatrách. Liskovskí i ružomberskí milovníci hôr (škôlkári, školáci, mladší i starší i dospelí) v počte okolo 30 turistov nastúpilo ráno, ešte za tmy, do vlaku. Našim najbližším cieľom bola Štrba. Pre strašiace počasie mi teta Ľudka odporúčala kúpiť si ešte pršiplášť, lebo som mala len teplákovú bundu.

Počasie nám napriek tomu pekne vydržalo, len miestami nám krásny výhľad zakrývala hmla. Zo Štrby sme sa zubačkou dostali na Štrbské Pleso. Ešte predtým ako sa naša skupina rozdelila, niektorí sa rozhodovali, či pôjdu na Rysy (2499 m) alebo sa vyberú druhou trasou, ktorá smerovala ku Hincovmu Plesu (1946 m).

S odhodlanosťou prekonať námahu a získať dobrý pocit zvládnutia vrcholu Rysov sme sa rozlúčili s druhou skupinou, ktorá mala pred sebou tiež náročnú cestu. Dozvedela som sa, že niektorých neboleli len nohy, ale aj jazyky od povzbudzovania a sľubovania odmien tým najmenším. Cestou sme spolu s množstvom iných turistov (na jednom turistovi sme sa zhodli, že ide o Migaša) obdivovali nádheru Tatier.

Horský nosič s veľkým nákladom rozprával, že treba chodiť po chodníkoch, lebo rastlinky sa zničia a potom dlho trvá, kým opäť vykuknú zo zeme. Hovoril aj o potrebe ticha, potom uvidíme možno aj kamzíky. Niektorí sa zastavili v Chate pod Rysmi, no ja a Katka sme stúpali k vrcholu. Hurá! Už sme tu!

Ale nás zamrazilo, keď našich nebolo nikde okolo. Nevedeli sme o ich prestávke na chate. So strachom sme sa pobrali nazad, iba nech ich už vidíme driapať sa hore. To sme si vydýchli a na Rysy sme "vystúpili aj druhý raz". Skutočne je prekrásna a obdivuhodná naša príroda. Nevedeli sme sa vynadívať.

Cesta nazad nám príjemne ubiehala (aj vďaka tete Markovej a jej rozprávaniu), čas nás poháňal. Nešli sme všetci spolu, ale trochu sme sa roztrhali, čoho následok bola asi neprítomnosť troch chlapcov. Všetci ostatní sme vyrazili zo Štrby smerom domov, len ujo Timko a teta Marková prišli s chlapcami na ďalšom vlaku. Mnohým ostala na pamiatku svalovica. Tá sa ale rýchlo vytratila, no spomienka na krásu našich hôr ostáva.

typ akcie : turistika
autor článku: Ivana B.
dátum akcie: 18.09.1999
prečítané: 1462x
pridaj komentár
späť

© 2001-2018 Domka - Združenie saleziánskej mládeže, stredisko Lisková
e-mail : liskova@domka.sk

Lisková 35, okres Ružomberok, psč 034 81, (1024 x 768)