Slávnosť nášho patróna sv. Jána Bosca, otca a učiteľa mládeže, sme ako mládežnícky spevokol slávili už po druhý krát, no po prvý krát ako Združenie saleziánskej mládeže sme mohli našej farnosti privítať saleziánov. Medzi nás prišiel don Marián Valábek a don Paľko Michalka, ktorí slúžili pre deti a mládež, ale i všetkých Liskovčanov a saleziánskych spolupracovníkov z Ružomberka a okoliasv. omšu, v ktorej nám priblížili v homílii život sv. Jána Bosca, jeho diela i jeho saleziánov, ktorých zakladateľom sa stal.
Sv. omšu začal náš mládežnícky spevokol piesňou Turínskymi ulicami, po ktorej pokračovala scénka mladých, ktorú humorne a pekne zahrali chlapci zo spevokolu M. Daňo, J. Nemček a J. Mišata, ktorí nám ukázali, ako si don Bosco ako otec direktor oratória vedel za pomoci svojho asistenta s láskou poradiť s chlapcom nezbedníkom Jožkom, ktorý ohŕňal nosom nad stravou v miestnom oratóriu. Otec direktor prečítal chlapcovi, ktorého si dal zavolať až po viacnásobných asistentových sťažnostiach naň, list od misionárov saleziánov až z Južnej Ameriky z Argentíny, v ktorom píšu, ako neraz pri tej biede, ktorá tam vládne, často hladujú a teraz nemajú ani čo do úst vložiť. A keďže chlapec Jožko má dobrý vkus a je dobrým nástenkárom, don Bosco ho vyzve a opýta sa ho, čo by na nástenku o misionároch v oratóriu mohli dať.
Vtedy sa Jožko chytí do vlastnej pasce , lebo navrhne, aby na nástenku mohli dať misionárov, svoje oratórium, v ktorom vďaka Pánu Bohu zatiaľ majú všetkého dostatok, ďalej vychudnutých a biednych ľudí, chudákov, ktorí zúfalo prosia o almužnu, o každý kúsok chleba pri kostolných dverách. Zrazu sa otvorí Jožkovo srdce i jeho oči a pochopí, že každé jedlo, nielen chlieb, je Boží dar, ktorý dostávame od dobrotivého nebeského Otca a akú chybu robil, keď sa ponosoval a sťažoval na jedlo v oratóriu. Áno, láskavosť dobrého duchovného otca don Bosca, ktorý bol otcom všetkých opustených sirôt, učňov, chudákov, väzňov, ktorých mesto Turín i okolie vždy odsudzovali priviedla chlapca k poznaniu, že nerobil dobre a pomohla mu zmeniť sa k lepšiemu.
Po sv. omši bola v kostole beseda so saleziánmi, ktorí nám ochotne odpovedali na naše otázky a pomohli nám bližšie spoznať život i poslanie saleziánov na Slovensku. Potom sme sa niektorí z našej saleziánskej rady zúčastnili na posedení u Timkov, kde sa stretli saleziáni a saleziánski spolupracovníci zo strediska Ružomberok so zástupcami mladých zo Združenia saleziánskej mládeže. Bolo to veľmi pekné, všetci sme sa zhodli, že ak sa nám prvý rok našej práce a pastorácie medzi deťmi a mládežou vydarí aspoň sčasti, oslavy na don Bosca spolu s výročnou konferenciou Združenia saleziánskej mládeže s radosťou uskutočníme aj nabudúce.
Autor: Ján M.