V nedeľu 7.9.1997 sme sa s deťmi, mládežou a staršími saleziánskymi spolupracovníkmi vybrali na autobusový výlet do Podolínca, Spišskej Belej, Vyšných Ružbách a Pienín. Počasie nám zo začiatku neprialo, lebo pršalo. Po príchode do mestečka Podolínca sme sa zúčastnili na nedeľnej sv. omši vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie a po nej sme navštívili kláštor redemptoristov, ich kostol sv. Stanislava a zoznámili sme sa so životom pátrov a bratov miestnej rehole. Prešli sme všetky dôležité miesta v kláštore ako kaplnky, izby, učebne, odpočinkové miestnosti i rôzne tajomné zákutia. Z tohto kláštora dýchala na nás posvätnosť stien a múrov. Naša srdečná vďaka patrí pátrovi Štefanovi Varechovi, ktorý nám robil sprievodcu a poskytol nám pri tom aj odborný výklad z dejín kláštora.
Rozlúčili sme sa s Podolíncom a vydali sme sa do Vyšných Ružbách, kde sme si prezreli známe miestne kúpele, kúpaliská, vodný kráter, pekné parky s peknými budovami liečebných ústavov, hotelov a sanatórií. Potom sme navštívili sochy kamennej dediny v Nižných Ružbachoch. Odtiaľ sme sa vybrali do Červeného Kláštora, ktorý leží na hranici s Poľskom, kde sme si prezreli bývalý kláštor rehoľného rádu camalgulov, ktorí viedli veľmi prísny a uzavretý kontemplatívny rozjímavý život. No a keď prestalo pršať, radi sme sa zviezli na jednej z pltí po Dunajci z Červeného Kláštora do Lesnice na úseku 12 km. Bol to veľmi pekný, aj keď drahý zážitok. Videli sme pritom aj krásy pieninských hôr, známe Tri korunky na poľskej strane a fajne sme sa pritom pokolísali na plti.
Na konci sme sa zastavili pozrieť nášho bývalého pána farára Rudolfa Vetríka, ktorý bol z Liskovej preložený na Oravu do Novoti v máji 1986 pred 11 rokmi a neskôr do Spišskej Belej. Prijal nás veľmi vrelo a srdečne, pričom nás poponúkal zákuskami, ovocím aj malinovkami. Prostredníctvom nás dal pozdraviť všetkých bývalých farníkov, na ktorých stále vo svojom srdci a vo svojich modlitbách pamätá. Je to stále náš dobrý pán farár Rudko Vetrík, ktorého sme ako deti mali veľmi radi. Všetkým spoločne nám na cestu udelil svoje požehnanie. Cesta domov ubehla veľmi rýchlo. Nadchnutí a povzbudení sme sa vracali domov, veď výlet bol veľmi krásny a celý život budeme naň v dobrom spomínať.
Autor: Jano M.
