Bolo to v sobotu 27.12.1997 po Svätoštefanskej noci a aj zábave, keď sme sa 6-ti bratia a jedna sestra, vydali na pútnickú cestu do ďalekého mestečka Tvrdošína na susednej Orave, kde sa uskutočnil už 8. ročník vianočného stretnutia veriacej mládeže Oravy s otcom biskupom Františkom Tondrom. Všetci bratia sme boli mierne indisponovaní (teda po zábave), ale je potrebné chápať to v dobrom slova zmysle, lebo bratia „Gibson“ Mirko Božek, „Iskra“ Miloš Lesák, „Edo“ Janko Nemček, „Maro“ Marek Daňo boli usporiadateľmi – predávali vínko do pohárikov, párky s horčicou na tácky s chlebíkom, čajíček a kávičku do krčiaškov, no a potom pekne a krásne z toho plynúce bubáčiky do krásneho kovového vykŕmeného tučnučkého prasiatka, ktoré po každom vhodenom bubáčiku bolo celé bez seba, radostne krochkalo a poskakovalo.
Ráno už bolo tak krásne tučnučké a okrúhlučké, že bolo už len potrebné dohodnúť zakáľačku a milé prasiatko nášho milého „Keša“ zaklať a tak ho poslať na druhý svet, na trávnaté šíravy, ktoré sa rozprestierajú od obzoru po obzor a vábia indiánskych poľovníkov. Ja, brat Ján som bol na zábave len ako hosť, ktorý do druhej hod. po polnoci koštoval varené vínko, ktoré bolo veru dobrou medicínkou, na moje zachrípnuté hrdielko. No a sestra Erika, ktorá bola z nás najvzornejšia a zo zábavy sa vrátila ešte pred polnocou, tá na Oravu cestovala tiež s nami bratmi.
Ale poďme k nášmu stretnutiu s otcom biskupom. Cesta nám ubehla veľmi rýchlo, išli sme na dvoch autách pomerne rýchlo. Šoféri sa po nočnej smene držali veľmi dobre a statočne, premáhali spánok a vozy riadili pomerne bezpečne. Cestou sme sa pomodlili aj sv.ruženec a v poriadku sme docestovali do Tvrdošína. Prišli sme do kostola ešte včas pred sv.omšou, ktorú celebrovali náš otec biskup. Kostol bol plný mladých ľudí, ktorí s radosťou a oduševnene spievali na slávu a chválu Božiu. Otec biskup nás všetkých upevnil svojou homíliou a slávením eucharistie vo viere v Boha. Veľmi ma oslovil a upútal aj počet mladých ľudí, ktorí sa chceli a prišli stretnúť s otcom biskupom a stretnúť sa spoločne medzi sebou.
Po sv.omši nasledovala beseda mladých ľudí s otcom biskupom na tému horúcich problémov mládeže, života veriacich Cirkvi, prípravy mladých na manželstvo či kňazstvo, teda životné povolanie v Cirkvi. Naši bratia, ktorí boli na zábave do rána, veru aj do únavy pospali a hodili čelovky na lavice. Aj keď niektoré otázky mladých a odpovede otca biskupa počuli iba vo sne, hlavný zážitok sme predsa len mali zo sv. omše. Keď trošku precitli, predsa len sme všetci aj napriek obetovanému spánku, boli veľmi radi, že sme mohli po dlhšej dobe zasa vidieť aj počuť nášho dobrého a milého otca biskupa Františka Tondru. Po besede bol mládežnícky program v aule SPŠ – strojníckej, kde vystúpili spevokoly, speváci, dychové kapely a pozvaní hostia. My sme sa však ochudobnení o spánok, ale obohatení na duchu už ponáhľali domov.
Veru, takéto pravidelné stretnutia mladých s otcom biskupom u nás na Liptove zatiaľ chýbajú. Teda máme sa aj u nás o čo snažiť, usilovať a naprávať. Teda, ak dožijeme, o rok znova niekde inde na Orave.
Autor: Jano M.