Spolu s Erikou, Veronikou a Milošom som mal možnosť zúčastniť sa kurzu pre animátorov na chate v Námestove. Tento kurz viedol už náš známy kňaz – salezián don Paľko Michalka. Keďže v Námestove majú svoje priestory – a to vo veľmi peknej časti na okraji mesta pod vlekom pri hore. Zišiel sa i dostatok záujemcov z celej Oravy, my štyria sme hájili farby Liptova. Spolu nás bolo asi 40, ale ako sa hovorí, že dobrých ľudí sa všade zmestí, pomestili sme sa i my.
Program v piatok večer začal krátkym zoznámením, rozdelením do skupiniek (tie sa však vždy menili) a odpoveďami na to, čo každý očakáva od tohto kurzu, čo tu chce získať, čoho sa obáva, čo ponúka, ďalej ako vnímame mladých okolo seba, ich problémy, aké riešenie ponúkame. Medzi nás mladých zavítali i niektorí starší saleziánski spolupracovníci, ktorí nás obohatili svojimi skúsenosťami.
V sobotu ďalší program pokračoval podľa knihy „SMER-ČLOVEK“. Rozoberali sme napríklad tému spoločenstva – dôvody, prečo ich robiť. Mňa tu zaujala myšlienka zo sv. Písma (Mk 2,1-5): Ježiš prišiel do istého domu, kde sa zhromaždilo mnoho ľudí. Na nosidlách priniesli ochrnutého, ale dovnútra sa nedostali. Odkryli teda strechu a tak ho spustili dnu. Ježiš vidí tieto ich vzťahy a ich vieru a chromého uzdravuje. Keď bol ochrnutý sám, nemohol sa pohnúť, ale uzdravuje ho spoločenstvo – tí štyria, ktorí ho zniesli.
Veľmi zaujímavá bola téma ETAPY SKUPINY. Treba tu spomenúť, že spoločenstvo je kvalitatívne viac ako skupina. Je to podobne ako so životom človeka:
1. Prenatálna – pred vznikom skupiny, potreba veľa sa modliť a obetovať, oslovovanie
2. Narodenie a detstvo – naučiť sa komunikovať v skupine
3. Obdobie dospievania – vedieť povedať svoj názor s úctou
4. Mladosť
5. Dospelosť – obdobie vyrovnaných postojov
6. Staroba
7. Pohreb – ak sa skupina dostane do štádia staroby, treba ju pochovať (pochovať skupinu, ale nie ľudí)
Prebrali sme dôvody, prečo sa vlastne stretávať, aké sú vlastnosti dobrého stretnutia….
„Stretko“: – má mať atmosféru domova (dom, ktorý prijíma, ktorý je vždy otvorený)
– malo by byť evanjelizačné – fara
– malo by byť školou, ktorá pripravuje na život
– malo by byť ihriskom
Dozvedeli sme sa, ako by mala vyzerať osobnosť animátora. K tomu vhodne do programu zapadol film „Útočište“, ktorý sme potom spolu rozoberali. Vykresľoval osoby istej rodiny v Holandsku, ktorá pomáhala Židom, ktorí sa skrývali pred nacistami. Všetci aj za cenu svojho života takto pomáhali prekonávať strach, biedu a prenasledovanie tým, ktorí boli diskriminovaní. Film veľmi pekne ukázal, ako by asi mal vyzerať správny animátor – zapálený pre vec, ochotný sa aj obetovať.
Ako poslednú tému sme prebrali KATECHÉZU. Dobrá katechéza berie ohľad na situáciu skupiny (adresáti, ich vek, záujmy, vedomosti, úroveň), je systematická (výchovný proces, predkladá výslovný obsah viery – Ježiš Kristus) vyjadruje sa rečou skupiny, utvára svedomie, oslobodzuje a angažuje v dejinách (nežiť pre seba, ale pre druhých), vedie do spoločenstva, slávi vieru a svedčí o nej. Do prípravy pred katechézou patria 4 body – adresáti, ciele (čo chcem dosiahnuť), postoje (akoby sa postoj, cieľ mal prejaviť navonok), prostriedky. Nasledujú body:
– vidieť – naša katechéza by mala byť odpoveďou na nejaký problém
– posúdiť – ponúkame riešenie
– konať – predsavzatie
– sláviť – poďakovanie modlidbou
Samozrejme po katechéze by malo nasledovať zhodnotenie.
Ak by som mal zhodnotiť tento kurz za nás štyroch, tak musím povedať, že bol veľmi osožný, dozvedeli sme sa veľa nových vecí, rozobrali sme situáciu mladých na Orave i u nás na Liptove, ich problémy, spoznali sme nových priateľov a čo ma tiež teší, že sa všetko nieslo v radostnej a veselej atmosfére (čau Emil). Niektorí „spanianechtiví“ dokonca spolu debatovali od 22.30 soboty skoro až do nedeľného rána. Nám potom ráno povedali, že sme prišli o veľa. No, čo už… Rozlúčili sme sa spoločnou svätou omšou, výborným obedom a nás čakala nepríjemná cesta domov autobusom (aj ten sme skoro omeškali)…..
Autor: Marek Palider