Jedného zimného večera zavítal medzi nás Človek vzdialený od nás tisícky kilometrov, ale nášmu srdcu veľmi blízky. Myslím, že ho netreba dvakrát predstavovať. Je to kňaz – misionár, rodák z Liskovej, ktorý od roku 1997 pôsobí v Rusku vo východnej Sibíri, konkrétne v meste Jakutsk. Beseda s ním bola veľmi živá (i keď otázok z našej strany nebolo až tak veľa) a to hlavne vďaka jeho neprekonateľnému optimizmu a zmyslu pre humor. Práve ten je veľmi dôležitý pri jeho práci v ťažkých podmienkach.
Miloš nám porozprával, prečo sa rozhodol práve pre takého povolanie a ako si na Sibíri zvykol. Všetci sme boli zvedaví na jeho spôsob evanjelizácie, ktorým sa snaží priblížiť Krista, hlavne mladým. No keď chytil do ruky gitaru a začal spievať, nepotrebovalo to veľký komentár. Miloš nám vysvetlil ako chápe ľudí v tejto krajine – „Sú to ľudia so širokým srdcom.“
Čiže základom je najskôr ich prijať s ich svojskými zvykmi, kultúrou a v mnohom sa im prispôsobiť, žiť ich životom. Títo ľudia často aj majú vieru v Boha, len jej nevedia dať správnu formu. A práve preto ich Miloš učí modliť sa (hlavne deti), slúži sv. omše, snaží sa im pomôcť v ich ťažkostiach, a ešte mnoho iných vecí…
A hoci je táto krajina studená a drsná, Miloš nás svojím rozprávaním presvedčil o tom, že
„PRE MILUJÚCE SRDCE RASTÚ KRÁSNE KVETY HOC I NA SIBÍRI… „
Dúfame, že si takúto besedu ešte niekedy zopakujeme.
Autor: Anička K.
