„Milé deti, milá saleziánska mládež!
Dosť bolo postúpaných nôh!
To sme si už iste uvedomili všetci. Ale aj vy, tak neváhajte a príďte navštíviť náš kurz ľudových tancov.
Kedy a kde?
Nuž tento kurz sa bude konať v sále Kultúrneho domu v Liskovej, v dňoch 28., 29. a 30. 12. 1998, každý deň o 15.00 hod. do 17.00 hod.
Všetkých Vás srdečne pozývame. “
Oznam podobného znenia visel na nástenke nášho kostola. Všetci sme ho so záujmom čítali a boli sme zvedaví, ako bude pripravovaný tanečný kurz vyzerať.
Hneď v pondelok 28. decembra nás náš učiteľ ľudových tancov, pán Jaroslav Pudiš, privítal a oboznámil nás, aké tance by sme sa mali za tieto tri dni naučiť. Potom zaznela hudba, on nám predviedol základné kroky polky, vyzval nás, aby sme tieto kroky opakovali po ňom a pritom nám počítal doby. Takto sme si cvičili polkové kroky, až kým sme ich nevedeli celkom dobre. Keď sme základné kroky vedeli, so svojou partnerkou nám názorne ukázal, ako by sme mali tancovať a povedal nám, aby sme sa dali do párov. A vtedy nastal problém. Dievčat bolo v sále omnoho viac ako chlapcov. Čo sme teda mali robiť? V niektorých pároch museli dievčatá tancovať „ako muži“. No aj napriek tomu sme sa všetci aspoň trochu naučili polku tancovať.
Keď sme sa v utorok 29. decembra zišli na tanečný kurz, bolo chlapcov aj dievčat približne rovnako, takže pondelkový problém bol vyriešený. Na začiatok sme si zatancovali jedno kolo polky. Aj náš tanečný učiteľ nás pochválil, že sme sa trochu zlepšili. Teraz, keď sme už boli roztancovaní, začal nás náš učiteľ tanca učiť kráľovský tanec, viedenský valčík. Postup učenia bol rovnaký ako v pondelok. Najskôr sme sa naučili základné kroky, potom sme skúšali tancovať v pároch.
Počas tohto tanečného kurzu bola každý deň medzi tancovaním prestávka, v ktorej nám náš učiteľ tanca povedal program budúceho dňa a niečo o tanci, ktorý sme sa mali učiť. Ani sme sa nenazdali a bola tu streda 30. decembra – posledný deň nášho tanečného kurzu. Dnes sme sa mali učiť tango a čardáš. No najskôr sme si preopakovali v jednom tanečnom kole polku a valčík. Až potom sme sa začali učiť tango a čardáš, obvyklým spôsobom ako predošlé dva dni.
Keď sme už tieto dva nové tance ako-tak vedeli, prišlo na rad posledné tanečné kolo tohto kurzu, kde už ale boli všetky tance miešané. V tento posledný deň bolo na kurze najviac ľudí, nielen z Liskovej, ale aj z iných obcí, a nielen členovia saleziánskej mládeže, ale aj mládež a deti, ktoré do tohto spoločenstva ešte nepatria. My sme boli radi, lebo nám bolo veselšie a možno sme do nášho spoločenstva pritiahli nových mladých ľudí.
Ja sa chcem v mene všetkých poďakovať organizátorom, za to, že tak užitočne vyplnili náš voľný čas. Ďakujem všetkým!
Autor: Elenka Ch.
