V sobotu 16. januára 1999 (to už bolo tak dávno) sa uskutočnila 1. Konferencia Združenia saleziánskych spolupracovníkov (ZSS) za aktívnej účasti aj mladých členov Domky. Z Liskovej sa do Černovej, kde sa konala, vybral takmer celý náš mládežnícky spevokol, ktorý mal za úlohu kultúrne obohatiť toto stretnutie.
Janko, Roman a Katka zahrali nacvičenú scénku „Ako odučiť syna fajčiť?“. Na výber nám ponúkli dva spôsoby, a keďže nácvik začal len tesne pred premiérou, humor bol zaručený. Ale to už predbieham. Po príchode do černovského kultúrneho domu sme museli čakať na hostí, ktorí nie a nie prísť. My sme však nezaháľali a docvičovali sme to, čo sme nestihli. Ako u saleziánov býva zvykom, nielen presnosť, ale aj to, že každá akcia sa začína svätou omšou, tak aj tentokrát sme zachovali tradíciu a po príchode hostí sme konferenciu zahájili svätou omšou.
Po sv. omši nasledovala avizovaná scénka a pomedzi toto všetko išli ešte naše piesne. A keď sme už toto všetko mali za sebou, tak sme sa občerstvili a pobrali sme sa domov. Teda nie všetci. Takže ostali tam iba členovia výboru Janko, Miloš, Marek, Bibka, Erika a vedúci Rasťo. Z mladších tam ostali ešte dvaja Ružomberčania Juro Holdoš a Peter Jakubík. Pýtate sa prečo? No lebo tí starší by všetko nepojedli! Cha! Cha! Ale nie, my sme tam ostali preto, aby sme informovali o našej činnosti za uplynulý rok.
Najskôr však Jarko Timko st., ktorý aj viedol túto konferenciu, zhodnotil situáciu v celom stredisku Lisková – Ružomberok z pohľadu spolupracovníkov. Boli tu prítomní všetci spolupracovníci z nášho strediska. Im vďačíme za kultúrne prostredie a aj za chutné občerstvenie. Našimi vzácnymi hosťami boli koordinátor provinciálnej rady Viliam Beňo, člen provinciálnej rady Rafael Ambróz, saleziánsky kňaz a člen provinciálnej rady Alojz Špaldoň, saleziánsky kňaz Marián Valábek a samozrejme my. Táto akcia bola veľmi vydarená a vliala nám veľa nových síl do ďalšej činnosti.
Na túto konferenciu nadväzovala večer ďalšia saleziánska akcia, ale už len kultúrno-zábavného charakteru s názvom: „Posedenie pri hudbe.“ Bol to vlastne malý ples organizovaný spolupracovníkmi. Vládla tu veľmi vľúdna, ba priam rodinná atmosféra. Ples trval do 1.00 hod ráno, a kto mal chuť, teda my, mohol ísť pokračovať v tanečnom rytme Likavky na mládežnícky ples. Škoda len, že sa tieto dve akcie križovali. Vďaka!
Autor: Miloš Lesák
