Počas dlhých zimných večerov sme tak trošku premýšľali, čo by sme zorganizovali pre deti, ktoré si užívajú svojich zimných prázdnin. Práve sa hovorilo o tom, že by mohli byť v našich Vysokých Tatrách v roku 2006 zimné olympijské hry. No a tak nás napadlo, že reálnejšie ako olympijské hry v Tatrách, by mohli byť 1. olympijské hry v Liskovej. A tak slovo dalo slovo a začali sa veľké prípravy ako na ozajstnú olympiádu.
Poveternostné podmienky boli zatiaľ dobré, tak prečo ich nespraviť najskôr kým vydrží počasie a hlavne sneh. Bolo potrebné zohnať nejaké ceny, zopár sladkostí, pekné diplomy, s ktorými nám pomohli aj dievčatá, za čo im aj touto cestou ďakujem. No uznávam, zišli by sa aj nejaké tie medaily. Budem sa snažiť o rok polepšiť.
Naše olympijské hry sa začali v pondelok. Už v nedeľu sme tŕpli, či budú dobré podmienky na sánkovačku, lebo naše deťúrence využívali každú možnú i nemožnú chvíľku na sánkovačku, či lyžovačku. V pondelok ráno sme išli s Milošom pripraviť trať na sánkovačku pomedzi bránky. Ako prvý odvážlivec sa pustil Miloš a jeho čas v cieli bol 31,45 sekúnd. Chcel si to vyskúšať ešte raz, ale to sa už zbiehali naši súťažiaci, aby bojovali o prvé, druhé a tretie miesto.
Boj to bol náročný a ťažký. Ani najmenší špunti sa nedali zahanbiť a nenechali nič na náhodu a bojovali ako o život (či sladkú odmenu). No ani mládežníci neváhali a vrhli sa na každé voľné sane či lopár (umelý). Vyšantili sme sa do sýtosti a na konci sme poďakovali našej Nebeskej Matke a jej Synovi za dobré počasie peknou modlitbou. O trošku úsmevu sa postarala Bibka, keď za modlitbou pre víťazov dodala svoju „odpočinutie večné daj im ó Pane“.
V utorok nám začalo pršať a preto sme plánovaný hokej nehrali na ľade, ale na ceste. Mali sme pripravené aj iné zaujímavé súťaže, ale človek mieni, Pán Boh mení. Myslím si, že sme sa všetci dobre zabavili a o úsmev tiež nebola núdza. Ešte raz veľké ďakujem.
autor: Roman K.