Tento rok sa opäť, v poradí už druhý krát uskutočnil letný tábor pre chlapcov i dievčatá vďaka nesmiernej obetavosti všetkých našich saleziánskych spolupracovníkov.
V krásne slnečné pondelkové predpoludnie sme sa všetci stretli u rodiny Timkovcov v Liskovej a odtiaľ sme spoločne vyrazili ku chatovej oblasti Ondrejkovo, položenej juhovýchodne od Predného Choča. Slniečko neúprosne pripekalo a tak sme sa spotení po vyše hodine cesty dostali k nášmu cieľu. Chlapcom pripadla spodná chata a dievčatám tá o kúsok vyššie. Obidve boli „zasadené“ do krásnej okolitej prírody.
Chlapcov čakalo rozlosovanie do 3 skupín. Vedúcim prvej skupiny bol Marek Palider – táto mala názov Ruža – ktorá symbolizovala lásku. Vedúcim druhej skupiny sa stal Miloš Lesák – tí si vylosovali názov Slnečnice – symbol poslušnosti. Horcom – symbolu sebazapierania a obety – velil Roman Kubala. Potešilo nás, že medzi nás zavítal i Roman Frič, ktorý taktiež veľmi pomohol celému priebehu tábora a chystal sa na odchod na misie na ďalekú Sibír. Jednotlivé skupinky si mali vymyslieť bojový pokrik, namaľovať symbol skupiny na vlajku. Chlapcov učil pracovať s mapou a buzolou Róbert – vojenský dôstojník.
V pondelok chlapci mali za úlohu rozvíjať čnosti pracovitosti a starostlivosti. Sprevádzala ich myšlienka dňa: „Otcovia – darcovia života. Stať sa otcom je málo. Treba ním v každej chvíli byť.“ Po večeri vyvesili vlajku najprv dievčatá – s názvom „Dievča 2000“, zaspievali peknú hymnu a chlapci vo svojom tábore vyvesili vlajku s mottom „Boh Otec“ a zaspievali hymnu Zídení. Všetkým sa predstavili jednotlivé skupiny a oboznámili sme sa s programom celého tábora.
V utorok po budíčku a rannej hygiene sme opäť v hodinke nazvanej od Srdca k Srdcu rozobrali myšlienky dňa „Otec ma nosí v srdci. Byť otcom znamená mať veľa lásky.“ Snažili sme sa hlbšie si vštepiť čnosti odvážnosti a obetavosti. Po raňajkách nás čakal hlavný program dňa – výstup na Veľký Choč. Pre niektorých bol naozaj namáhavý, ale ten pohľad z vrcholu stál za to. Cestou späť sme ešte stihli vyjsť na Malý Choč, kde sa týči veľký kríž. V tábore nás čakal obed, znova práca s mapou a sv. omša, ktorú slúžil don Marián Valábek. Dievčatá večer pre všetkých pripravili zábavný program pri ohni.
Streda bola športovým dňom. Celý deň sme sa usilovali žiť chápavosť a zodpovednosť v myšlienke dňa „Všetci chceme mať dobrého otca.“ Tábor sa premenil na veľké športovisko – hral sa futbal, indiánske rugby. Poobede sme sa učili s ujom Jarkom viazať uzly – dračí, ambulantný, škótsky, spojku, lodný, skracovačku, líščiu labku. Svätú omšu pre nás slúžil vojenský duchovný otec z vojenského útvaru v Ružomberku. Večer táborák chlapcov prekazil dážď, takže sa zrušila i skúška odvahy.
Vo štvrtok bola na pláne celodenná pokladovka – ráno sme prebrali tému „Deti potrebujú otcov, nie ich dary“ a vlastnosti dňa – láskavosť a čestnosť. V pokladovke sa mali overiť naše schopnosti, postreh i pozornosť, pretože sme dostali vojenskú mapu, buzolu a azimuty, podľa ktorých sme sa v teréne mali orientovať. Myslím, že toto bolo pre všetkých veľkým lákadlom. Jednotlivé skupinky mali hľadať odkazy a plniť úlohy na jednotlivých stanovištiach. Aj tak sa stalo, že dve skupiny zablúdili, pretože nenašli jedno stanovište. Víťazom pokladovky sa stal Roman Frič so slnečnicami, ktorý zastúpil Miloša Lesáka.
Večernú sv. omšu slúžil salezián don Paľko Michalka, ktorý ostal s nami až do piatku. Trochu strachu nám nahnal dážď, ale ten prestal a všetci sme sa zišli v chlapčenskom tábore, kde si chlapci i dievčatá pripravili svoj zábavný program. Potom na odvážlivcov čakala skúška odvahy. V piatok ráno sme mali sv. omšu s don Paľkom – bolo to jeho posledné stretnutie a vlastne aj oficiálna rozlúčka s nami všetkými. Ako spomenul v kázni je veľmi rád, že z našich radov vyšiel chlapec, ktorý sa podujal ísť ako dobrovoľník – misionár na Sibír. Podporil nás, aby sme v tom všetkom ďalej pokračovali. Myslím si, že táto sv. omša bola vyvrcholením celého tábora a utvrdila nás v presvedčení, že všetci sme bratia a sestry a že sa oplatí obetovať sa a namáhať pre iných.
Ako nás aj v rannom zamyslení oslovovala myšlienka dňa „Boh – univerzálny otec“, cez vlastnosti dňa – dobrotu a nábožnosť sa všetci budeme snažiť rozdávať to všetko dobré vôkol seba a žiť dôvernejšie s našim Nebeským Otcom i s našimi otcami. Pre nich si chlapci pripravili pekný darček – odrezok z dreva, na ktorý namaľovali nejaké krajinné zátišie, ďalej poďakovanie svojmu otcovi a modlitbu za svojho otca. Dievčatá pre chlapcov pripravili na pamiatku pekné darčeky a modlitbu.
Myslím, že celý tábor bol obohatením nielen pre mňa, ale i pre všetkých chlapcov a dievčatá. Všetkým sa pozdávalo, že to bol miešaný tábor, že sa vykonala duchovná obnova i ranné zamyslenie od Srdca k Srdcu. Čo asi charakterizovalo počas tábora chlapcov i dievčatá? Všetci určite potvrdia, že dievčatá slovko VERÍME a chlapcov slovko NEMOŽE.
Ozajstné vďaka patrí predovšetkým saleziánskym spolupracovníkom, dobrodincom, kuchárom…. i nášmu Nebeskému Otcovi za krásnu prírodu, počasie i všetky priateľstvá……
Autor: Neznámy
