V pondelok 1. novembra 1999 sa mládežnícky spevokol rozhodol zúčastniť sviečkovej pobožnosti za nenarodené detičky. Zišli sme sa o šiestej večer pred ružomberskou pôrodnicou s ostatnými mladými (všetkých nás bolo asi 70) sme vytvorili jedno veľké spoločenstvo, ktoré malo jeden cieľ: aspoň spoločnou modlitbou zabrániť úmyselnému potratu.
Počas modlitby nás vyrušil jeden doktor, ktorý vybehol z nemocnice a snažil sa nás presvedčiť, že to aj tak nemá význam, nič tým nedosiahneme a nemáme svoj názor vnucovať iným. My sme si však z toho veľa nerobili, počkali sme kým odíde a potom sme pokračovali. Ja si ale myslím, že možno bolo dobré, že sa ten doktor ozval. Veď keby sa ho to vôbec nedotklo, tak by si ná ani nevšimol a takto nad tým všetkým aspoň rozmýšľal. Áno, som presvedčená o tom, že mala táto akcia nejaký význam.
Na záver sme sa ešte dohodli, že sa tu budeme stretávať každú párnu stredu o 15.00. Verím, že sila spoločnej modlitby je neuveriteľná, a preto tak aj robíme. Je nás síce „o niekoľko“ (presne o 64) menej, no šesť statočných vytrvá. A potom, stále trpezlivo čakáme na posilu…..
Autor: Mária T.