Jedného krásneho rána nás zobudil zo spánku budík. Na ten deň zazvonil akosi skoro, bola totiž sobota – lenže nie hocijaká sobota. Bolo 20. novembra 1999. V tento deň sa konal v Ružomberku festival hudobných skupín a spevokolov, ktoré spievajú náboženské piesne – čiže gospelových skupín.
Po úmornej ceste v preplnenom autobuse sme nasmerovali naše kroky do kostola v Rybárpoli. V tomto kostole sa slúžila sv. omša, ktorou sa odštartoval celý program. Na tejto sv. omši sa nám predstavil hosťujúci spevokol Juventus z Ružomberka. Popri nich sme si známe pesničky zaspievali aj my.
Po sv. omši sme sa presunuli do budovy bývalého kina Mier. Po privítaní a úvodných slovách domácich sa mohol program začať. Najprv vystúpili malé detičky zo spevokolu „Svetielko“. My sme vystupovali približne okolo 12.45 hod. Čas vyhradený pre každý spevokol bol pol hodiny. Samozrejme sa to nedodržalo, pretože každý spevokol upútal obecenstvo, a to si často vyžadovalo aspoň jednu pesničku navyše. Na tomto festivale vystupovali spevokoly väčšie i menšie, s dlhšou tradíciou a i novovzniknuté.
Náš spevokol reprezentovalo približne 30 členov. Zúčastnili sme sa po tretí raz, takže sme neboli v úlohe nováčika. Náš spevokol predstavil Palino Brokuta z
Černovej. No jeho nezaskočila ani otázka, ako sa Černová mohla „presťahovať“ do Liskovej. Po našom vystúpení sme sa odobrali do šatne, kde sme sa mohli osviežiť chutným čajom. Potom niektorí odišli domov, no väčšina z nás ostala a sledovala aj iné spevokoly. Medzi inými: Juventus, Mimicry, Jocara, Crédo……
A ešte jeden dodatok. Myslím si, že po tých „úmorných týždňoch tvrdej driny“ sme nezahanbili našu obec a zvládli sme to celkom dobre. Vďaka patrí aj Bibke Kľačkovej. A prečo? Nuž preto, že v ten deň mala svoju stužkovú slávnosť a tak už od rána behala medzi Ružomberkom a Dolným Kubínom. A tí, čo boli na festivale, určite budú so mnou súhlasiť, že to stálo za to.
Autor: Radka D.