Bola sobota 13. mája. Ráno sa slnko usmievalo na vyše 60 liskovských (i neliskovských) turistov, ktorí sa chystali na výlet do Prosieckej a Kvačianskej doliny. Autobus bol plný, sedelo aj po troje detí na viacerých sedadlách. Hlavným organizátorom bol Marek Daňo.
Na začiatku akcie nechýbala spoločná modlitba. Dozvedeli sme sa, že popri chodníku budú postavené tabule, ktoré nás upozornia na rastliny a živočíchy v oblasti. Pomocou mapky sme zisťovali, kde sa nachádzame, akú dlhú cestu máme ešte pred sebou.
Náš obdiv patril skalám, kvietkom, žabe, riečke. Nechýbali ani prekážky. S pomocou dospelých sa zvládla aj vysoká skala, aj prechod cez dravú vodu. Rebríky, lano alebo reťaz, veľké skaly, to patrilo k skutočnému zážitku. Asi nám všetkým ostane v pamäti akési veľké zviera, ktoré v potoku obmývala voda. Pravdepodobne padlo z vysokých skál. Vo veľkom vodopáde si niektorí dali „sprchu“. Urobili sme spoločnú momentku, posilnili sme sa a išli sme ďalej.
Na veľkej lúke sa hrali loptové hry, dievčatá sa gúľali po lúke, vozili sa na chrbte, ďalekohľadom sme pozorovali okolie. Cestou cez Kvačiansku dolinu bola zastávka pri starom mlyne. Niektorí sme sa trochu báli prejsť cez most, ktorý sa hýbal. Vo vode skákali „kamenné žabky“ – jedna radosť. Popri chodníku rástla rastlinka s kyslastou chuťou, ktorú sme trhali a žuli. Okolo 15:30 sme už boli všetci šťastne pri autobuse.
Naozaj máme „pod nosom“ veľkú nádheru. Oplatilo sa to!
Autor: Ivka B.
