V tradičný dátum, tradične každoročne, tradične pripravovaná deťmi. Deti z detského spevokolu ani tento rok nemali ruky „nakrivo“ a s chuťou sa pustili do príprav. Do príprav ich diela. Dá sa povedať: diela, ktoré vzniklo ako darček za ich celoročnú svahu, ktorý si vlastne dali aj sami sebe. Akoby druhý darček pod stromček, ktorý nepatril iba im samým, ale predovšetkým rodičom, starým rodičom, pánu farárovi, sestrám či bratom a takisto aj tým ktorých vlastne vôbec nepoznajú. Ich vianočná nálada presiahla medze a vlastne to bol základ celej pobožnosti. Veci robené naviac, z lásky a pre lásku.
Začínajúc piesňou „Otvárajte brány hradieb kamenných“ chceli udať dielu ten správny smer. Zobúdzajúci sa anjeli Dežko a Fikus, ktorí boli nielen „nad vecou“, ale aj akýmisi pozorovateľmi, sa naraz pozastavili nad malou dedinkou pod Chočom – nad Liskovou. A všimli si, že aj tu deti poznajú Ježiška. Chceli to povedať všetkým a tak začali s rozprávaním. S rozprávaním o tom, ako Mária prichádza k Alžbete. Teda o úplnom začiatku, o tom, ako sa meno Ježiš dostalo do povedomia a na svetlo Božie.
Prechádzali príbehom o 3 kráľoch až prišli na rad mládežníci: Miloš, brat Ján, Edo a Lumen v podobe 4 valachov. Stacho – pachom smradom páchlo, Fedore – Edore, Kubo – bubo bezoký a Bača starý nahluchlý. Ukážka dospela až k príchodu anjela, ktorý ich posiela pokloniť sa narodenému Ježiškovi. Na rade sú opäť deti: malý Matúško Daňo ako Jozef a Zuzka Mrvová ako Mária. Z minulej doby sa naraz stáva doba súčasná, v ktorej sa vykresľuje realita správajúcich sa dnešných detí. Hlas svedomia sa zrazu začne v deťoch ozývať, a tie sa menia. Nakoniec sa všetci účinkujúci prichádzajú pokloniť nebeskému Dieťaťu…
Autor: Neznámy