Keď väčšina ľudí chrápala v teplej vyhriatej posteli, vybralo sa jedno odvážne dievča s ôsmimi statočnými rytiermi dobiť Veľký Choč. Kostolný zvon odbíjal druhú hodinu. Tento výstup sa konal už tretí raz.
Perinbaba zaodela celú prírodu do svadobných šiat. Borili sme sa v snehu až po kolená. Naša družina smelo stúpala tichou nocou po chodníčku, až kým sme neprišli na Poľanu. Tu to bolo veľmi dramatické. Pod nami bola veľká hmla a okolo nás strašidelné stromy a žiadny trpaslík, ktorý by nám ukázal cestu. Pustili sme sa dolu kopcom a natrafili sme na oravských hôrnych ľudí. Cítili sme, že nám Boh pomáha.
Po dvoch hodinách zápasu so snehom, hmlou a tmou sme získali víťaznú Silvestrovskú cenu dobrého pocitu. Naviac sa mi rátal Palino Brokuta, keď sa vyzliekol do pol pása a schladzoval si svoju horúcu krv snehom. Veselá nálada nám nechýbala. Žilky nám začali hrať pri spoločnom speve a tanci. Posilnili sme sa na tele (Marek Daňo ponúkal rožtek s feferónkami). Pri kríži sme pozdravili Pannu Máriu a v mene Božom varúúúúúúúúúúúúj…… (pustili sme sa dolu kopcom).
Ďakujem za posledný deň v roku 2000, za posledný deň v minulom tisícročí. S úsmevom na tvári: Martin V., Martin K., Marek D., Palino B., Jarko T., Jano M., Jano B., Miro B. a ja.
Autor: Katka K.