Tak, a som tu opäť so svojím príspevkom do tejto saleziánskej kroniky. Čas tak neuveriteľne rýchlo beží, že sme sa ani nenazdali a opäť tu máme jednu z našich skvelých akcií. My sa tak radi zabávame, že pri tom samozrejme nemôžu chýbať ani nám Bohom zverené deti. A tak je na svete ďalšia tancovačka.
Prípravy prebiehali vo veľmi kľudnom, ba až niekedy v zábudlivom podtóne, až nadišiel deň D. Ako vždy, tak aj teraz naši drobci boli tak nedočkaví, že už hodinu pred začiatkom akcie pobehovali po sále a čakali na úvodné tanečné kolo, a samozrejme na svojich partnerov, ktorí nie a nie prísť. Tak a po obligátnom čakaní na oneskorencov sme mohli začať. Nuž a ako inak, ako modlitbou?
Potom nasledovalo privítanie a hurá na tanečný parket.
Ako to už býva zvykom, naše tancovačky nie sú len tak o tanci, ale je tam kopec súťaží a aktívnych, niekedy až „rádioaktívnych“ scénok. Tých rádioaktívnych, myslím, výbuchy smiechu až do prasknutia. No, ale vráťme sa pekne krásne naspäť do sály družstevného kultúrneho domu, kde sa pozrieme na tému dnešnej tancovačky. Jednoslovná téma, ale za to veľmi vďačná téma: MAMA.
Deti boli rozdelené do 4 družstiev, podľa farby srdiečok a hesiel, ktoré boli na nich napísané. Aby sme si trošku vyskúšali vedomosti našich detí, bola tu vedomostná súťaž, ďalej skúška zručnosti a šikovnosti, slalom s kočíkom a cukríkmi, nakŕmiť sa so zaviazanými očami (tá šľahačka bola super, mňam.). Potom nám dievčatá a chlapci predviedli svoje herecké a umelecké schopnosti a dokonca prileteli aj slávici. No a toto všetko a možno aj viac bolo zmixované super muzikou, ktorú púšťali naši juniorskí kamaráti.
No a keďže je tu pomaličky záver, chcel by som sa čo naj. poďakovať všetkým, čo boli, videli a pomohli, ale hlavne nášmu nebeskému Otcovi.
Autor : Roman K.