Už ani neviem, čí nápad to bol, ale asi nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že to určite zavialo od našich spolupracovníkov, myslím tých saleziánskych… A keď ich tu nemáme až tak veľa a nie každý má zmysel pre takéto akcie, jednoznačne mi ostáva iba náš večný hecovateľ a povzbudzovateľ ujo Jaro.
Takže akcia naplánovaná, vyhlásená a spropagovaná vdp. Stankom Culkom, krabica kried kúpená, tak už aby to bolo. Samozrejme aj za počasie sa bolo treba modliť, ale to sme nechali na tých, čo to vymysleli. A veruže sa modlili dobre, lebo to počasie vyšlo. Bolo to jedno popoludnie, mám dojem, že to bol štvrtok. Detí prišlo asi 20 – 30, a nás starších bolo zo 10, a tak sme sa všetci spolu pustili do kreslenia. Deti s nami a my s deťmi.
Vznikli rôzne postavičky, vázičky, kvietky, srdiečka, zvieratká a kým sme sa takto trápili, ani sme sa nenazdali a už bol večer. Najväčšou odmenou pre nás a pre deti boli asi šťastné srdiečka a tváričky. A tak krieda na rukách a boľavé kolienka nám vôbec nevadili pri konečnom hodnotení našich výtvorov. A veruže by tie výtvory boli skrášľovali naše detské ihrisko dodnes, keby jedného dňa neprišiel dážď a všetko nezmyl. A kedy prišiel ten dážď, to ani sám neviem.
Ale ak budete mať chuť okrášliť ihrisko a vyskúšať si svoje nadanie, tak na budúci rok budete mať určite príležitosť.
Autor : Miloš L.
