A teraz jedna z najbleskovejších a počtom osôb najmenších akcií liskovskej Domky. Jeden štvrtkový augustový večer prišiel za mnou Paľo B. s informáciou, že v sobotu je diecézny výstup mládeže na Kriváň, či by som nešiel. Keďže obaja sme turisticky ladení, okamžite sme sa zhodli, že v sobotu na vrchole nášho národného štítu nesmieme chýbať. A tak sme v piatok začali zháňať posily.
Večer sme s uľahčením zistili, že naplníme aspoň kapacitu Paľovho auta a tak sme v sobotu okolo 9.15 vystupovali z auta na Štrbskom Plese v zložení: Paľo B. , Peťo Ch., Elenka Ch., Mária T. a ja. Po neplánovanom kolečku okolo celého Štrbského plesa sme sa vybrali stíhať diecéznu mládež, ktorá si už medzitým pred nami urobila asi 3/4 hodinový náskok. Cesta viedla až po Jamské pleso po vrstevnici a odtiaľ nás čakalo ešte 2,5 hodiny neustáleho stúpania k nášmu cieľu. Zhruba po 15 minútach sa od nás odtrhol Peťo Ch., ktorý si razil cestu vpred ako torpédo a zastavil sa až v Daxnerovom sedle. Asi po 20 minútach, s vyschnutým hrdlom od neustáleho povzbudzovania, som sa k nemu dopracoval aj ja s Máriou a po ďalších 15 minútach aj Paľo s Elenkou.
Po krátkom oddychu nás už čakal len záverečný šprint na vrchol, kde sme dorazili okolo 14.15. Tam už medzičasom prebiehala sv. omša a tak sme stihli aspoň prijímanie. Na vrchole bolo tak pekne, že sme tam strávili až 1.5 hodiny. Peťo stihol chytiť prievan do ucha a vyhnal ho až slivovicou od jednej dobrej duše. Potom sme sa už pobrali na spiatočnú cestu.
Cestou späť do sedla som robil horského (z)vodcu jednej maďarskej dievčine, ktorá mala so strmým zostupom zreteľné problémy. Videli sme aj zásah Horskej služby na vrtuľníku, ktorá sa prišla postarať o jedného turistu s vyvrtnutým členkom. Po takmer nekonečnej ceste nadol sme okolo 19.45 boli konečne opäť na Štrbskom Plese, kde sme ešte neodolali hamburgerom a studenej kofole.
Domov sme prišli už potme, ale s vedomím, že naša „bleskovka“ stála naozaj za to.
Autor: J. Timko ml.