Náš spevokol bol pozvaný spievať do družobného mesta Kravaře v Českej republike na odpustovú slávnosť. A tak v sobotu 25. augusta sme vyrazili na dvoch autách do „zahraničia“ za „našimi bratmi Čechmi“.
Prvé auto bolo v obsadení: Erika, Paulína, Biba, Miloš a za volantom sedel ujo Milan Kubala. V druhom aute si vegetili: Jarko, Mária T., Roman K., Janka P., Vlado, Dara, Lenka, ja (Júlia) a náš šofér. Cesta nám ubiehala v pohode, až na tú horúčavu. Našou prvou zastávkou bol hraničný priechod, kde nás vybavili za pár minút. No a potom, po prekročení hranice sme už smelo uháňali do našej cieľovej stanice.
Asi tak po 3,5 hodinovej jazde sme nakoniec s menšími orientačnými problémami dorazili do cieľa. Po uvítaní starostu Kravař a po ubytovaní sme išli pozrieť kostol, v ktorom sme zaraz začali s nácvikom. Po ňom sme boli všetci pozvaní na chutnú večeru a po nej s plným žalúdkom sme sa vybrali poobzerať „českú pouť“. Po návrate do ubytovne sme opäť začali cvičiť, no a potom sme už všetci (teda takmer všetci) zaspali spánkom spravodlivých.
Ráno sme sa prebudili čerství a svieži ako rybičky. Rýchlo sme sa poobliekali a keďže nebol čas, s prázdnym žalúdkom sme vykročili do kostola na omšu, na ktorej sme mali spievať. Po nej išli poniektorí ešte na slávnostnú sv. omšu a iní zas na kolotoče. Po omši sme sa všetci stretli pri zámočku, kde sa konal slávnostný obed s bratmi Čechmi a Poliakmi a s biskupom. Pri obede bolo veselo, pretože biskup všetkých zabával.
Ale všetko má svoj koniec a tak nastal čas odchodu. Pekne sme všetkým poďakovali a rozlúčili sme sa pesničkou. Keďže sme sa pobalili už ráno, len sme si naložili veci a seba do áut a vyštartovali sme na cestu domov. Tá nám ubehla veľmi rýchlo aj vďaka Jarkovi, ktorý nás takmer celou cestou zabával svojím kvízom. A ani sme sa nenazdali a boli sme doma.
Autor : Júlia M.