Ako aj minulý rok, aj tento rok sme dostali pozvanie spievať v Starej Lesnej na odpustovej slávnosti. Cestovali sme vlakom. Pôvodne sme mali ísť skorším spojom, ale nejako sa to presunulo na neskôr. Cesta bola celkom fajn. Keďže Stará Lesná je od tamojšieho mesta dosť vzdialená a nám nešiel žiadny spoj, museli sme ísť pešo. Cesta sa nám zdala nekonečná, pretože sme išli stále rovno a po asfaltke, no keď sme sa začali modliť, cesta nám ubiehala o čosi rýchlejšie. Boli sme viac sústredení na modlitbu, ktorú každý z nás prežíval svojím spôsobom.
A ani sme sa nenazdali a už sme tam boli. Privítala nás milá teta, na ktorej tvári žiaril úsmev, ktorý sa nedal prehliadnuť. Ubytovaní sme boli na Obecnom úrade, v ktorom sme mali vyhradené miesta. Po dlhej a namáhavej ceste sme ledva stáli na nohách, a tak sme si troška oddýchli a išli spať.
Na druhý deň nás čakal kostol plný ľudí. Na každej tej tvári bolo vidno očakávanie, zvedavosť a úsmev, ktorým nás obdarili aj po skončení svätej omši. Z úprimného srdca nám poďakovali. Potom sme boli pozvaní na obed. Srdečne sme to prijali. Pri obede sme sa rozprávali o mnohých veciach. Veciach, z ktorých nás niektoré povzbudili, ale aj zarmútili. Pri obede sme si aj zaspievali a ďakovali Pánu Bohu, že môžeme každý deň prežiť s láskou a rozdávaním samých seba. Po obede sme si ešte trošku zahrali volejbal a aj takýmto spôsobom využili, že sme boli tam.
Absolvovali sme aj túru – keďže sme Tatry mali na dva kroky. Vyrazili sme skoro ráno. Nešiel nám žiadny autobus a tak sme išli pešo. Skoro sme to aj vzdali. No nakoniec sme sa odhodlali a išli ďalej. Najlepšie na tom bolo to, že pokiaľ sme išli v zubačke, pršalo. Pršalo ešte dosť dlho (chvíľu sme si aj na stanici posedeli). Vtedy sme načisto stratili chuť „liezť po horách“. Chuť sa nám však vrátila, keď vyšlo slniečko. Zdatnejší vyliezli aj na Ostrvu. Tí menej zdatnejší čakali dole.
Zhora bol nádherný výhľad. A až vtedy som pochopila, aké nádherné veci pre nás stvoril Boh a my ich nedokážeme tak často využiť. Nakoniec sme všetci spolu išli späť do Starej Lesnej. V ten deň sme mali ešte spievať v kostole. Všetko sme zvládli.
A nadišiel deň odchodu. Za všetko, za pomoc, lásku a otvorenú náruč sme poďakovali. Boli sme tam len pár dní, ale zato boli o to krajšie a naplnené niečím, čo zostane stále v našich srdciach.
Autor: Neznámy