Trinásť – Pán Boh pri nás. Pomysleli sme si pri odchode do Tatier 29. 8. 2001. Prežili sme super výlet. Túra sa začala okolo 9.00 hod. po duchovných i telesných raňajkách. Jarko T. a Janko M., ktorý má vraj druhý domov v Tatrách, sa pustili inou trasou. Do svojho pôvodného cieľa sa však nedostali, lebo boli zajatí v Zbojníckej chate. Nakoniec sa ale odtiaľ dostali, lebo sme sa stretli v Poprade na stanici.
Naša väčšia skupinka obdivovala prírodné umelecké diela: vodopády, ozrutné skaliská. Mohli sme pozorovať aj hnedého vtáčika – orešnicu, ktorá bola hneď pri chodníku, blízko potoka. Niektorí videli dokonca kamzíka. Bol na druhej strane brala a pozeral, hmmm, asi na nás!!!
„Dobrý deň!“ – to je zvyčajný pozdrav turistov. Pred vchodom do Téryho chaty som sa však musela pousmiať, keď akýsi muž okomentoval náš pekný pozdrav slovami: „To sa asi nedá povedať o tom dnešnom.“ Iste myslel počasie. Takmer celou cestou na nás totiž padala voda a hore Perinbaba sypala a sypala, občas zafúkal studený vetrisko. Názov doliny, v ktorej nás prekvapil sneh si asi všetci dobre zapamätáme: MALÁ STUDENÁ DOLINA.
PS 1: Naša výprava: teta Ľudka T., ujo Jaro T., Janko M., Jarko T., Janka V., Mária M., Milka F., Dominika F., Rasťo, Zdenko M., Vlado + ja s mamou.
PS 2: Vrátili sme sa všetci!!!
PS 3: Sláva nášmu výletu, aj keď mokrí, už sme tu!
Autor : Ivka B.
