Začiatok jesene býva ideálnym časom na turistické výlety. Toho sú si vedomí aj liskovskí a ružomberskí domkári a tak nečudo, že v skoré sobotné ráno vykračovala asi 30-členná skupina nadšencov hôr v ústrety hlavnému hrebeňu Západných Tatier. Ich ciele neboli vonkoncom skromné. Mladšia kategória sa vydala dobýjať početné roháčske plesá, tá staršia si vytýčila trasu cez Rákoň, Volovec – Ostrý Roháč a Plačlivô.
Turistické nadšenie bolo až také vysoké, že sa starší dobyvatelia štítov takmer nechali zviesť zlým turistickým chodníkom, no včas svoj omyl odhalili a po prekľučkovaní serpentínami sa onedlho dostali na hrebeň. Bystré oči niektorých sa čoskoro popásli pohľadom na skupinku kamzíkov a po doostrení ďalekohľadom zazreli pod sebou aj skupinku mladších turistov, ktorí už medzičasom mierili k prvému plesu. Pri stúpaní na Ostrý Roháč sa všetkým začalo zahmlievať pred očami (bola hmla), niektorým pri pohľade na strmé svahy po pravej i ľavej strane aj dvojnásobne. Avšak spiatočku nezaradil nikto a s pomocou lana prekonali najťažší úsek všetci. Na Plačlivom sa už na všetkých opäť usmievalo jesenné slnko. Rozbehnutej skupinke 7 horalov však nasadené tempo viditeľne nestačilo a ku trase si ešte pridali Tri kopy a Baníkov.
Zatiaľ čo sa starší kochali pohľadom na krásnu panorámu vôkol seba, mladších už omrzelo čľapkanie v studenej vode plies a Roháčskeho vodopádu a vybrali sa obzrieť si oravský skanzen asi 3km od Zuberca. Ten je rozdelený na 5 častí a každá z nich reprezentuje iný oravský región. Pozerať naozaj bolo na čo: na salaš, vodný mlyn, pílu, vyhňu, hrnčiarsku pec, zvonice, cintorín s márnicou. Najvzácnejším exemplárom múzea je však drevený kostolík sv. Alžbety zo Zábreže z 15. storočia.
Okolo 17.00 sa opäť celá skupina zjednotila na parkovisku pri autobuse a po zvítaní nasledovala už len cesta domov, počas ktorej si zdatní turisti buď vymieňali dojmy z krásne prežitého dňa alebo bez okolkov jednoducho pospali.
Autor : J. Timko ml.
