Opäť jeden dobrý skutok v kapse. Ako každý rok na Štefana, išli sme koledovať. Všetko najlepšie všetkým Šštefanom! Neskoro, ale predsa! Aj tento príspevok je písaný trošku neskôr. Preto ak by som v ňom niečo vynechala, kľudne ma môžete doplniť. Prosím!
Zima bola pocvtivá. Naša skupinka koledovala na nižnom konci. Bolo to veľmi zaujímavé pre deti, pretože väčšina na nižnom konci ešte nebola. Teraz už vedia a keď ich niekto dakedy zastaví, aspoň budú vedieť povedať, že kde to je.
Ale priamo ku koledovaniu. Každý člen mal naučenú básničku odhora a nadol aj naopak. Aj pesničky vedeli všetky. Škoda len, že sme ich všetky nevyužili, pretože zo začiatku sme sa aj snažili striedať, ale ku koncu sme už spievali iba dve. Prvú si už ani neviem spomenúť a tá druhá bola isto iste „Zvestujeme dobrú novinu“.. V každom dome nás vítali s úsmevom na tvári a samo, aj s plnými táckami. Mali sme také plné brušká… Dorazili sme to u Timkov. Tam sme sa stretli aj s pánom farárom. Zaspievali sme, deti zarecitovali svoje básničky… potom sme chvíľu papali…
Každý z nás mal dobrý pocit, že pomohol iným deťom. Najviac bolo vidno tú radosť, s akou to robia, pretože to robia nie pre seba, ale pre iných. Deťom ku šťastiu netreba veľa. Dovolím si použiť tieto slová: „Čím dlhšie budeš dieťaťom, tým budeš šťastnejšia, lebo dieťaťu ku šťastiu hrsť kvetov postačí.“ Tieto slová hovoria za všetko. Ja len dodám, že deti napokon mali svoju odmenu – všetko to, čo vykoledovali (pomaranče, jabĺčka – všetko pre zdravie).
S úsmevom na tvári – trošku zmrznutým a s dobrým pocitom sme sa pobrali domov hajať.
Autor : Zuzka N.
