Pomaly sa stáva tradíciou, že my mladí z liskovského spevokolu vždy na konci roka pripravujeme vianočný koncert.
Začali sme tvrdo skúšať už pred Vianocami. Učili sme sa nové pesničky, ktoré nám vybrala alebo niektoré aj zložila naša vedúca Bibka. Dni ubiehali rýchlo a my sme ešte stále neboli dobre pripravení. Nadišiel deň „D“ 30.12.2001. Deň nášho koncertu bol tu a my sme mali strach, ako to všetko dopadne.
Na poslednej skúške tesne pred koncertom boli napätie a nervozita také husté, že sme ich mohli krájať. Asi 10 minút pred koncertom sme vyslali „špehov“, aby išli zistiť koľko je v kostole (tam sa koncert konal) poslucháčov. Boli sme trochu sklamaní, pretože lavice boli skoro prázdne. Keď sme však o pár minút všetci vošli do kostola, boli sme ohromení veľkým počtom ľudí, čakajúcich na naše vystúpenie. Nastúpili sme sa na našu „výstavku“ – schodíky pred oltárom. Všade bola tma, ale na nás svietilo nepríjemné svetlo reflektora. Zaznela prvá predohra a naša prvá pesnička. Každú pieseň uviedla svojou „chvíľkou poézie“ naša jedinečná básnička – Anička.
A ani sme nevedeli ako a všetky naše piesne už odzneli. V kostole zavládla pravá vianočná atmosféra, a tak sme spolu s ľuďmi začali spievať koledy. Všetky svetlá zhasli. Pieseň Tichá noc a žiara prskaviek zanechali v každom z nás určite ten najsilnejší a najkrajší vianočný pocit.
Autor : Paulína K.