Ako pán Božko stvoril svet, tak to všetko letí.
Ani sme sa nenazdali a po zime ani páru, iba smeti.
Všetko sa to prebúdzalo, do prírody nás volalo.
My sme dlho nelenili, hor sa na stráň sme trielili.
A nie len tak bez príčiny, chodníky sa poničili.
Tak sme vzali sekery, pílky, hrable a … no čo vám poviem.
Bola hrôza pozerať sa, jak to padá všade,
nerobili sme my o smäde a hlade.
Ale to až neskôr.
Nuž, tak sme my nelenili, do práce sa hneď pustili.
Postínali, polámali všetko, čo sme mali
a popri tom sme sa i hrali.
Ale čo to, veľký problém, začalo nám škvŕkať v bruchu,
každý Vám to počul v uchu.
Dlho sme my nelenili, haluzín sme nanosili.
Ohník sme si zapálili, špekačky sme opekali.
A ako nám chutilo?
Nebudem vám kecať, spýtajte sa radšej tých , čo tam boli makať.
Ani sme sa nenazdali, a boli sme hore,
tu nám bolo treba spraviť zas zábradlie nové.
Keď sme tieto hrubé práce tak šikovne zvládli,
bolo treba troška času, aby sme ochladli.
Bolo treba nabrať silu do ďalšieho boja,
čakali nás tri kopčeky kamenného poľa.
Bolo treba tie kamienky po ceste rozsiať,
aby boží ľudkovia mali po čom stúpať.
Tak sme zhrabli fúriky, hajde hurá na hody.
Nebola to žiadna sranda, ťahať fúrik za dve laná.
Hore kopcom, cez zákruty, vysypať a znova krútiť.
Aby sme to postíhali, športovci nám pomáhali.
Za čo veľmi ďakujeme, povzbudiť ich za to prídeme.
Ak neviete čo to bolo , kde sme sa to tárali,
zájdite tam občas aj vy a pomodlite sa s nami.
To miesto je preposvätné, tam nám pána mučili
a on z lásky ku človeku očistil ho od viny.
Autor : Roman K.