Tak ako naša dedinka oslavovala v tomto roku 750.výročie jej založenia, tak si aj školička pripomenula svoje okrúhle výročie – 50 rokov organizovaného školstva v našej obci.
Naši otcovia ju postavili v roku 1952, alebo ešte aj troška skôr, a odvtedy slúži nám aj mnohým ďalším a ešte slúžiť dúfajme že bude. ZŠ a MŠ spolu usporiadali pripomienkovú slávnosť, kde sme medzi pozvanými a účinkujúcimi nechýbali ani my. Ale nie len tak obyčajne, ale v zložení deti – mládež – dospelí. A tak nás pri vystúpení bolo naraz takmer aj päťdesiat.
Každý šiel do toho s istým napätím a očakávaním, ale po dvoch skúškach si bol každý istý, že to stojí zato. Starý spevokol bol mimoriadne ústretový a o najviac zábavy sa určite postaral pán kantor spolu s pánom Fullom. Pri zlatom klinci programu – piesni Tancuj, tancuj … sa muselo pridať oveľa viac improvizovania ako sa čakalo. Chlapi totiž ako praví „gentlemani“ nechali celú pieseň na ženy. Oni sa pokúšali o nemožné.
Keď sa blížil deň „D“, a zistilo sa, že s dirigentom sa počítať nemôže, nastala zložitejšia situácia, ktorú vystriedal nasledujúci deň s prekvapením.
O chvíľu sme mali nastúpiť na scénu. Usporiadane organizovaná hromada v čierno-bielom prevedení sa valila na pódium a pri prvej pronárodne ladenej piesni „Slovensko moje“ s hrdosťou a vážnosťou začala napĺňať očakávania svoje aj celého publika. To nás odmenilo potleskom a mimoriadnou pochvalou a uznaním.
Po odspievaní troch krásnych piesní ( Slovensko moje, Liptov môj milený, Tancuj tancuj) sa publiku zdalo, že vystúpenie sa ešte nekončí, no keďže v rukáve viac toho nebolo, prisľúbilo sa, že v budúcnosti sa ešte čosi nájde. Ale to až niekedy nabudúce. A možno, že ani nie tak ďaleko…
Autor : Bibiána K.