Dňa 23. júna 2002 v nedeľu o 9.30 sa po 9.-tich rokoch znova rozzvonili vo farnosti Premenenia Pána v Liskovej primičné zvony, aby oznámili radostnú zvesť a pozvali veriacich do farského kostola na primičnú svätú omšu nášho rodáka vdp. Ľubomíra Makovicckého.
Samotná slávnosť začala na nádvorí farského úradu, kde sa uskutočnila odobierka primicianta od svojich rodičov, ktorí mu na začiatok jeho kňazskej cesty udelili svoje rodičovské požehnanie. Potom náš pán farár Stanislav Culka posvätil a požehnal kňazské rúcho – ornát Božského srdca, ktorému bola zasvätená aj celá primičná svätá omša novokňaza.
V sprievode detí, mládeže, spevokolu a svojich najbližších a kňazov novokňaz vstúpil do kostola a pristúpil k oltáru, aby slúžil svoju prvú svätú omšu vo svojej rodnej farnosti. Sv. omšu spevom obohacoval aj mládežnícky spevokol, ktorý vznikol pred 9 a pol rokom práve na podnet novokňaza. V homílii sa primiciantovi a veriacim prihovoril slávnostný kazateľ vdp. Rudolf Vetrík , ktorý pôsobil ako farár v našej farnosti v rokoch 1978 – 1986 a svojim životom najviac ovplyvnil novokňazove povolanie, a z ktorého rúk novokňaz v roku 1984 po 1. krát prijal Eucharistického Krista. V kázni hovoril o prínose kňaza pre veriacich a históriu kňazských povolaní v našej farnosti.
Teraz trocha zo života novokňaza Ľubomíra Makovického. Narodil sa 22.4.1975 v Ružomberku. Po štúdiu na SOU papierenskom v Ružomberku odbor strojárstvo a mechanika nastúpil na základnú vojenskú službu v Martine, po ktorej nastúpil v roku 1996 do Bratislavského kňazského seminára RKCMBF UK, kde bol v Konkatedrále sv. Martina v Bratislave po 5. rokoch 10. júna 2001 vysvätený na diakona a 15. júna 2002 v tej istej konkatedrále arcibiskupom Bratslavsko – trnavskej diecézy mons. Jánom Sokolom vysvätený za kňaza.
Jeho záľubami sú najmä venovanie sa miništrantom, mládeži, futbal, hokej a hory spojené s turistikou. Len dva dni pred primičnou sv. omšou vystúpil na najvyšší horský štít Slovenska 2655 metrov vysoký Gerlach, aby si tak na vrchole uctil Kristov kríž a pod jeho vrcholom slávil sv. omšu za tých, ktorí tragicky zahynuli v našich malých veľhorách Tatrách, i za svojho obľúbeného triedneho profesora Antona Heinka, ktorý sa dnešnej slávnosti už nedožil, i za priateľa a suseda Ľubka Chovanca, s ktorým založili mládežnícky spevokol a ktorý zahynul tragicky na ceste do milovaných hôr pri Spišskej Belej.
Novokňaz Ľubko nastúpil od 1. júla 2002 do svojho prvého kňazského pôsobiska 120 km vzdialenej Banskej Štiavnice, na okraji Bratislavsko – trnavskej diecézy, ktorá sa nachádza v pohorí Štiavnické vrchy.
Na jeho novom pôsobisku a do jeho kňazského života mu vyprosujeme veľa božích milostí, požehnania, zdravia, vytrvalosti a horlivosti v tak dnes ťažko skúšanom kňazskom povolaní.
Autor : Jano M.