Keď 8.7.2002 svitlo pekné pondelkové ráno a autobus sa naplnil veľkou hŕbou liskovských detí a trochu menšou hŕbou animátorov, pohli sme sa v ústrety novým a neopakovateľným zážitkom Letného tábora 2002.
Tento rok sme sa vybrali na Oravu – do Zuberca. A aký bol tento tábor? Plný svetla, dobrej nálady… …ale nebudem predbiehať…
Hneď po príchode nás saleziánski spolupracovníci privítali chlebom a soľou a potom každý dostal sviecu. Všetci sme si ju zapálili od veľkonočnej sviece, ktorá je symbolom vzkrieseného Ježiša. Táto úvodná symbolika poukázala na dôležitú myšlienku z evanjelia, ktorá sa niesla celým táborom: „Vy ste soľ zeme a svetlo sveta.“
Už prvý deň začal teda veľmi zaujímavo. Po úvodnom zoznámení a duchovnej obnove sme sa pri táboráku predstavili navzájom ako skupinky svojím názvom, pokrikom a vlajkou. Potom pre nás chlapci – animátori pripravili scénku o vyhnaní z raja, ktorá bola veľmi pôsobivá. Na jej konci zaznel dôležitý a nádherný prísľub: „Neboj sa, človek, ja ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj. Si drahý mojim očiam, vzácny, a ja ťa milujem. Nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl, budem vždy s tebou. Veď ja som Pán, tvoj Boh, tvoj Spasiteľ, čo ťa za pravicu držím. Pošlem ti záchrancu, ktorý ťa oslobodí a privedie znova ku mne…“.
Potom sme sa všetci vydali na cestu za svetlom. Táto cesta nocou symbolizovala padnuté ľudstvo, ktoré kráča za svetlom. Našou úlohou bolo nájsť ho, priniesť do tábora a vylúštiť odkaz: „Ja som svetlo sveta, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života!“ S touto myšlienkou sme odchádzali do našej chaty, ktorá ešte nebola celkom dokončená, čo však nášmu táboru dodávalo „kus romantiky“ a veľa spoločných chvíľ strávených vonku.
Nasledujúci deň bol venovaný dejinám spásy v Starom zákone. Pre deti boli pripravené stanoviská, kde si mohli vyskúšať svoju šikovnosť a zároveň sa dozvedieť niečo o starozákonných postavách ako Mojžiš, Abrahám, Dávid…
A svitla nám streda. Kamže to ideme? Vari sa len nejdeme driapať na henten vrch? Veru áno. A vydriapali sme sa úspešne na Sivý vrch. Pán Boh nám daroval pekný slnečný deň, takže sme mali pekný výhľad. No nakoniec nás neobišli ani dažďové kvapky, ktoré však boli príjemným osviežením. Nakoniec sme všetci šťastne „zliezli“ do tábora, i keď niektorí trochu neskôr, ale predsa. My oneskorenci sme trochu dlhšie skúmali okolité lúky, ale nakoniec sme predsa v diaľke identifikovali našu chatu a razili si to dole úplne originálnou trasou. Zažili sme pritom aj kopec zábavy. A keby ste videli tie veľké lesné jahody…
Večer sme pokračovali programom, ktorý pripravili dievčatá pre chlapcov. Snáď najznámejší bol africký tanec našich chlapcov – „divochov“ okolo ohňa a prehliadka dievčenských účesov z tvorivej dielne našich „kaderníkov“. Mali také priliehavé názvy ako „omyl prírody, siamske jašterice, …“. A samozrejme, aby som nezabudla na reklamy: reklama na našu chatu, ktorú by chlapci kúpili za „prd“, na toaletný papier: „Harmasan – je vždy pri ruke.“. Tento deň bol výnimočný tým, že sme mali Vianoce a tak sme večer ukončili putovaním za hviezdou spolu s Troma kráľmi.
Štvrtok bol v znamení Ježišovho života. Veľmi dobrá bola hra na indiánsky chodník. Počas cesty k rôznym stanoviskám sme si mali všímať netypické zvláštnosti v prírode a zameriavať sa aj na potreby iných. Úlohy na každom stanovisku boli zamerané na Ježišov život, Jeho slová, podobenstvá. Večer pre nás pripravili program chlapci a zaujali nás originálnymi scénkami a prekvapili vlastnoručne urobenými darčekmi.
Piatok v sebe niesol myšlienku Ježišovho zaujímavá, najmä pre nás, ktorí sme si našli vlastnú trasu a až neskôr sme zistili, že ideme naopak. Ale pre nás to vôbec nebol problém. S pomocou Božou sme už našli nejakú tú cestičku a keď sme už boli v koncoch, dali sme si čučoriedky. Situácia už pomaly začala vyzerať beznádejne, keď sa spoza čučoriedkových kríčkov ozvala spokojná Majka: „Pane Bože, ďakujem ti, že si stvoril čučoriedky!“ No nakoniec sme poklad našli – aj ten duchovný, aj ten sladký.
A potom už začali veľké prípravy – trhanie kvetov, lopúchov, tupírovanie vlasov, proces skrášľovania sa i ten opačný proces … A na čo? Na tradičný táborový maškarák. Tento rok k nám pripochodovala stonožka, Snehulienka a sedem trpaslíkov, prileteli strigy, modelky, missky, odkiaľsi sa vynorili lesné víly, škriatkovia, strigôň, Červená Čiapočka … …a nakoniec k ohnisku dokrivkali aj dve babky. A potom bola veselica, vyhodnotenie tábora a na záver si každý odniesol malé svetielko. Všetci sme prešli cez našu táborovú bránu ako veľký svetielkujúci sprievod v tme. Vtedy sme od táboriska odchádzali so sviečkou v ruke ku chate.
Verím, že každý z nás na druhý deň odchádzal z tábora aspoň s malým svetielkom v srdci k tým, ktorí nás potrebujú. Teraz už len dávať pozor, aby neprestalo horieť…
P.S.1: Pokiaľ je naším svetlom zmŕtvychvstalý Ježiš, tak tma nemá šancu!
P.S.2: Nášmu Bohu patrí veľká VĎAKA za vydarené počasie, za naše deti v tábore, za dobrú náladu , za obetavých animátorov a saleziánskych spolupracovníkov, za to, že On bol uprostred nás každý deň počas sv.omše, za to, že sme sa mohli veľa naučiť o sebe, o tom, ako veľmi potrebujeme žiť s Ježišom, aby sme mohli o Ňom hovoriť deťom a s láskou naďalej sadiť semienka viery v ich srdciach …
Autor : Anička K.
