V sobotňajšie upršané ráno sa pár mladých saleziánov z Liskovej zišlo o 6.30 hod. pre kultúrnym domom, kde na nás čakal autobus, ktorý nás odviezol do Ružomberka na vlakovú stanicu. Tam sme sa stretli s mladými „Fesťákmi“ z Ružomberka a okolia. Spolu sme čakali na fesťácky rýchlik, ktorý začal svoju dlhú cestu v Humennom. Keď sme ho zbadali v ružomberskej stanici, každému z nás na tvári naskočil úsmev. Mladí z rôznych stredísk nás privítali svojimi milými pokrikmi. Keď sme dorazili do Žiliny, tak sme spravili dlhý rad, ktorým sme sa dostali do žilinskej haly, kde to všetko vypuklo. Počas sprievodu sa každé stredisko predstavilo svojim pokrikom, vlajkami a zástavami.
Hneď ako sme sa usadili v športovej hale, spustili hymnu Festy. Nejednému z mladých rozprúdili krv v žilách. Nasledovalo predstavenie každého strediska so svojim pokrikom a slávnostné privítanie chlebom a soľou. No ešte predtým bola scénka o svetle. Potom sa striedali strediská so svojimi očarujúcimi scénkami, ako napr.: Dolný Kubín – o sviatostiach, remeslá, Miletička – o húsenici a tiež Afromeni a rôzne iné.
Okolo obeda nadišiel čas na dlhoočakávanú sv. omšu. Po krásnej kázni, ktorú kázal taliansky kňaz, sa spustil neprestávajúci potlesk. Po sv. omši nasledovali svedectvá a videoprojekcia zo stretnutia so Svätým Otcom v Toronte. Rozprávali nám svoje zážitky a silné dojmy, ktoré tam zažili. Motto zo stretnutia znie: Vy ste soľ Zeme, vy ste svetlo sveta. Je to odkaz pre všetkých mladých, že máme byť ako soľ a svetlo. Prišiel čas, keď všetkých 4000 mladých, ktorí sa tam zišli, si mali navzájom hľadať svojho fesťáka. Z nášho strediska sa to niekomu predsa podarilo.
Najlepšie prišlo na koniec, keď vystúpila známa skupina Heavens Shore a tá postavila všetkých na nohy. Každý skákal, tlieskal a tancoval a bláznil, dokiaľ mu to čas dovolil. Nikto si v tom zhone neuvedomil, že sa naša Festa končí. V tom najlepšom, keď sa všetci spriatelili, sme sa museli rozlúčiť. Tak sme sa pobalili a vysvietenou Žilinou sme sa veľkým spevom vracali späť. Jeden vlak išiel do Bratislavy a druhý do Humenného. Niektorí boli smutní, pretože budúca Festa sa uskutoční až o 2 roky. Po priateľskej rozlúčke sa každý vlak vybral svojim smerom.
Prišla stanica Ružomberok a my sme sa rozlúčili s poslednými fesťákmi. Radosť v srdci, smútok na tvári ostali v mnohých mladých. Z ružomberskej stanice sme išli peši a cestou sme sa pomodlili ruženec.
Autor :Mária M.