Bolo ako nebolo a predsa bolo… dlho očakávaná, ale nakoniec vydarená… obnova… Existuje totiž jeden saleziánsky kňaz – don Anton Červeň – AČO (ktorého mimochodom prajem stretnúť každému), ktorý prišiel medzi nás napriek tomu, že ho čakali náročné skúšky. Bol ozdobou nielen svojím zjavom, ale najmä duchom, jeho silné povzbudivé slová máme ešte stále v pamäti.
On viedol svojimi vyslovenými kňazskými myšlienkami našu obnovu po duchovnej stránke, ale nedá sa povedať, že by sme boli živí iba ako duchovia.
Keďže aj telo si žiada svoje, bolo potrebné starať sa aj o:
- svoje brušká, ktoré sme napĺňali samými fajnotkami – žiadne nutnosti, ale strava ako „domka“
- spev – vlastne pôvodný cieľ obnovy, nacvičenie piesní, ktorý nám však na prvýkrát mierne stroskotal
- relax – resp. zábava, ktorú sme mali počas celo-dennej a -nočnej dobrej nálady, aj v rôznych hrách – najmä – ?
- a dôležité bolo miesto, kde sme mali nielen strechu nad hlavou, ale i teplúčko, hoci „nočné papučky“ sme strácali – takže večer v našich predstavách trval do nejakej tretej (presne 3.00 hod.) a noc začínala po „opastovaní“ spánkom po tretej a končila úsmevným vstávaním už pred ôsmou.
Fara v Lipt. Michale bolo miesto originálnejšie ako chata, pretože sa v ňom spájali 4 dôležité veci: luxu, priestor – sloboda, 2 kňazi a dokonca „svätosť vo vzduchu“.
…pokračovanie na DO č. 2. Duchu zdar!
autor: Bibiána K.