Raz ráno, začiatkom marca, okolo 9.00 hod sme sa vybrali na DOBRODRUŽNÚ VÝPRAVU. Streli sme sa pred školou. Na konci ulice sme sa rozdelili do skupiniek, na chlapcov a dievčatá. Ujo nám dal staré obhorené zvitky látky, na ktorej bol schématicky nakreslený postup trasy. Naše dobrodružstvo sa začalo.
My, dievčatá, sme zaraz na začiatku nevedeli, kadiaľ máme ísť, preto išla s nami radšej teta. Úlohou tejto výpravy bolo nájsť podľa mapky, papieriky so slovami, ktoré boli ukryté v nejakých skrýšach a na konci ich pospájať do výroku. Cestou sme mali ešte hľadať veci, ktoré do prírody nepatria.
Cesta bola dosť šmykľavá a bola zima. Do cieľa na Garajovie chatu sme napokon predsa len prišli, ale chlapci tam boli skôr. Mysleli sme si, že sme prehrali, no mýlili sme sa. Hoci sme neprišli do cieľa prvé, vyhrali sme, lebo vetu sme vylúštili a mali sme viac nájdených vecí. Ten výrok bol od Don Bosca a znel:
„Nohami kráčajte po zemi, ale srdcom buďte v nebi.“
Na koniec sme sa trochu posánkovali a poopekali, čo nám naše maminy nabalili a šmýkali sme sa dole do dediny. Cestou sme si ešte nazbierali bahniatka a tešili sme sa na ďalší takýto výlet.
Autor : Veronika T.
