Tak ako každý rok, aj tento rok sme sa vybrali privítať veľkonočné ráno na Kalváriu, kde sa konala Cesta svetla. A skoré ranné vstávanie ako vždy stálo za to. Veď by sme si predsa nemohli nechať ujsť atmosféru svitania a tú tichú radosť z Ježišovho zmŕtvychvstania, ktorou bolo prežiarené celé ráno…
Takže pod jaskyňou sa pomaly začalo zhromažďovať niekoľko „rozospatých“ očí (škoda, že si už nepamätám koľko) a vybrali sme sa hore, cestou rozprávajúc o zážitkoch z ranného vstávania.
„Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych…“ To boli slová na začiatku našej cesty. Potom sme pokračovali spolu s Máriou Magdalénou, ktorú Ježiš oslovil po mene, spolu s emauzskými učeníkmi, ktorým sa dal spoznať pri lámaní chleba a ktorým dal moc odpúšťať hriechy. Mohli sme sa spoznať v Tomášovi, ktorý mal problém uveriť, že Ježiš je živý, pokiaľ sa ho nedotkol, v učeníkoch pri zázračnom rybolove, pri zoslaní Ducha Svätého. Tak ako učeníkov, aj nás Ježiš poslal ohlasovať evanjelium a dal nám svoje požehnanie a prisľúbil nám, že bude s nami po všetky dni až do skončenia sveta…
A s týmto radostným posolstvom v srdci sme sa rozišli do svojich domovov.
Autor: Anička K.
