V snahe neporušiť tradíciu sme aj tento rok mysleli na jednu z našich obľúbených akcií – na BODKU. 4.9.2004, sme sa už po 13.-ty raz stretli spolu s deťmi na obvyklom mieste, ktorému, ako som sa už niekoľkokrát sama presvedčila, pomenovanie „bodka“ prischlo.
Prvé ročníky tejto akcie boli uskutočnené vždy na konci školského roka ako „detská oslava“ 
začiatku prázdnin a ukončenia desať mesačnej tvrdej práce v škole, no a posledné dva roky sme dali bodku prázdninám a spoločne sme oslavovali, že do najbližších prázdnin je už len niečo cez 10 mesiacov
O tom, že „Bodka“ sa teší veľkej obľube, svedčí už samotný ročník akcie, no že je naďalej taká atraktívna pre deti aj mládež, napriek svojej už celkom slušnej histórii, tak z toho sme boli prekvapení a samozrejme veľmi potešení aj my sami. Detí prišlo neúrekom a o animátorov (niektorí mali dokonca premiéru a zvládli to naozaj perfektne…) nebola tiež núdza. Tentokrát sa celé dopoludnie nieslo v pravej indiánskej atmosfére, ako posledné dozvuky nášho júlového tábora. Veď príležitosť cvičiť sa v sile ducha, trpezlivosti, odvahe, rozvahe a pravej múdrosti, ktorými títo prérijní muži vynikali, treba využiť vždy, keď nám je ponúknutá.
A tak nám v sobotu po liskovskej hore behalo okolo 60 pomaľovaných indiánov s čelenkami na hlavách a horlivo sa snažili osvojiť si tieto čnosti „červených tvárí“, či už pri lasovaní, strieľaní z lukov, hádzaní oštepom, plazení, alebo pri zisťovaní stôp, začo boli na záver odmenení. A popri tom všetkom sme stihli uloviť jedného bizóna, z ktorého nám potom indiánsky „guľášovarič“ uvaril pravý bizóní guľáš….Chutil znamenite…
Bol to pekný deň, bohatý na ešte krajšie zážitky….Amen.
Autor: Mária T.