V sobotu 13.11. 2004 sa naše deti isto nevedeli dočkať popoludnia. Chystala sa pre ne zábava v kultúrnom dome.
Aká radosť, keď v sále viseli krásne červeno-biele stuhy. Potrebovali sme len menšie úpravy. A s tým nám pomohli dievčatá zo stretiek i šiestačky. Aj stoly boli vyzdobené kvetmi z jednej ružomberskej stužkovej. Oplatilo sa robiť tancovačku v novembri.
Mali sme trochu obavy, ako sa premiestni ťažká aparatúra z kostola, no vyriešilo sa to na poslednú chvíľu a zabezpečený bol aj odvoz. Sláva! Tancovačka môže začať. Hudba už hrá. Po 15.00 sa prezenčka začala zapĺňať. Katka predniesla uvítaciu reč. Boli predstavení Tomáš a Michal, ktorí sa budú starať o hudbu. A veru, chlapci, dobre ste hrali! Zaskákali sme si do chuti, nechýbali nám ani ľudovky, ani domkárske melódie.
Hlavné motto znie: „Všetko, čo dýcha, nech Ťa chváli, Pane.“ Nielen ľudia oslavujú Boha, ale aj zvieratá. A práve k nim mal veľmi priateľský vzťah svätý František z Assisi, ktorý „prišiel“ aj na našu tancovačku. Zahral ho Peťko Kohút. V krátkej scénke dokázal s Božou pomocou skrotiť divého vlka, ktorého sa báli obyvatelia mestečka Gubbia. Vlk – Paľko Kohút, sa nakoniec stal mierumilovný a obyvatelia si ho obľúbili. Ako rozprávač sa predviedla herečka Mária Kubalová.
Tému blízkosti so zvieratami sme neopustili ani pri súťažiach. O víťazstvo bojovali 4 stáda divých zvierat: žirafy, levy, vlci a orly. Tí poslední vyleteli najvyššie aj v bodovej tabuľke. V prvej súťaži sa všetci museli premeniť na psíka s chromou labkou, potom behali ako kraby. Kvíz preskúšal mozgové závity z otázok o sv. Františkovi. V nasledujúcej súťaži sa deti stali kuriatkami a neskôr sa plazili ako dážďovky. Každé zviera po toľkej vydanej energii vyhladne, a teda bolo ju treba doplniť. Po sladkej potrave sa len tak zaprášilo.
Boli sme prekvapení peknou účasťou. Nechýbali zástupcovia najmladšieho pokolenia a tešili sme sa prítomnosti rodičov. Mnohí sa zabávali pri tradičných súťažiach: balónový a metlový tanec. Na stoličkový už nevyšiel čas, a takí šiestaci by ho ešte uvítali.
Starší ôsmaci a deviataci boli prešťastní, keď nastalo „zatmenie svetla“ v sále. Oživením našej zábavy bola aj tombola. Jednoduché ceny lákali a každý len tak čakal, kedy sa ozve to jeho číslo v Jarkovom hlase.
Pred pol deviatou sa jesenná zvieracia šou už chýlila k svojmu koncu, lebo každý si už musel nájsť svoju skrýšu na prenocovanie. Ako dobre bolo.
Autor: Ivka B.
