Pod hrozbou vydedenia z vlastnej rodiny, potom z Domky a nakoniec aj zo štátu Slovenskej republiky, s víziou sibírskeho gulagu… a 100% istotou doživotných smrteľných múk v podobe trýznivých neutíchajúcich výčitiek svedomia… som sa prinútila sadnúť si za stôl, zobrať pero a začať písať… No niežeby som bola lenivá,… len sa mi akosi nechcelo 🙂
Takže, no. Keď som sa ako to už teda … no… akosi prinútila…, tak vám už len opíšem, ako to tento rok vyzeralo s našou Jasličkovou pobožnosťou.
Čo: Jasličková pobožnosť
Kedy: 25.12.2004
Kde: v kostole
Téma: „Od Zvestovania po narodenie“
Cieľ: privítať malého Ježiška
Dĺžka prípravy: cca 2 týždne
Počet skúšok pre všetkých účinkujúcich: asi 4
Pravdepodobnosť účasti všetkých účinkujúcich na týchto skúškach: 0,1%
Účasť Moniky Kubíkovej na skúškach: ojedinelá
Počet individuálnych skúšok so skupinkou detí 3 – 4: „2185“
Náplň skúšok:
krik a smiech (miestami až nekontrolovateľný rehot 🙂 a
kalčeto… a niekde úplne na konci spev a nácvik scénok
Intenzita spevu: primeraná (u niektorých jedincov až vysoko nadpriemerná 🙂
miestami nám modreli 🙂
Herci: vysoko profesionálni, držiaci sa hesla – „Keď nič neviem, nič nezabudnem“ – a
schopní improvizovať až do krajnosti (však Barborka? 🙂
Kostýmy: ako od Versaceho (vrúcna vďaka všetkým rodičom)
Duševná pohoda účinkujúcich:
na skúškach – 100%
25.12.2004 o 1359 – 2,5%
25.12.2004 o 1402 – 99%
Výkon: čo rok to lepší :), na budúci rok už voláme profesionálneho režiséra 😉
Poďakovanie: všetkým novoobjaveným talentom spomedzi účinkujúcich, všetkým „scénkami ošľahaným“ starým spoľahlivým hercom, všetkým spevákom, Monike, Jarkovi,… všetkým známym a dobrodincom.
Vízia: O rok znova… ta ne?!? 🙂
Autor: Mária T.
