Keďže sa domkársky ples stal už tradíciou a všetci sme sa naň tešili už od minuloročného plesu, nemohli sme Vás sklamať a aj tento rok sme zorganizovali v poradí už 3. domkársky ples.
Prípravy sa samozrejme začali už skôr – týždeň pred plesom sa začal nacvičovať country tanec (to je pokrok), ja som zháňala tombolu a vo štvrtok sme s babami išli pripraviť sálu. Keďže tam už výzdoba bola, mali sme toho trochu menej. Len sme to kde-tu dozdobili, dofúkali balóny, prišpendlíkovali myšlienku plesu na oponu – „Kto má Boha, má všetko“… a v piatok po omši sme ešte pripravili stoly (tu bolo asi najviac problémov – veď vieme…).
A prišiel deň “D“ – 22. januára 2005. Všetkých plesajúcich sme pri vchode privítali koláčikmi. Okolo 19.30 sa svetlá stlmili, vrava ustala a Aňa K. na úvod zarecitovala báseň. Po nej Jarko (keďže je predseda Domky) všetkých srdečne privítal, pomodlili sme sa a ples sme zahájili, ako to už býva zvykom, rodičovským tancom. O hudbu sa nám počas plesu starali Milanovci z Bieleho Potoka.
Prestávky medzi tanečnými kolami sme samozrejme nemohli nechať len tak. Zaraz po 1. tanečnom kole sa naše baby – kovbojky (Dara, Zuzka D., Jarka, Maťa L., Zuzka L., Mária T., Zuzka N. a ja) predstavili s už spomínaným country tancom. Počas druhej prestávky sme sa preniesli do obdobia, kedy žili indiáni a zaspomínali sme si na náš letný indiánsky tábor. Ja s Jarkom sme si obliekli indiánske oblečenie a trochu sme vystrojili aj našich súťažiacich. Prvú úlohu mali chlapi – hádzali lasom na mustanga, ktorým boli ich „milované polovičky“. Druhá úloha bola určená ženám – roly sa vymenili a teraz ženy strieľali z luku šípmi na svojich mužov – nebezpečné zvery (ježko, zajac a veverička). V tretej úlohe sa popasovali dvaja postupujúci chlapi, ktorí mali zaviazané oči a ich úlohou a víťazom sa stal ten, kto ako prvý udrel svojho súpera šatkou. Každý pár sme samozrejme za ich úžasné výkony odmenili.
Veľmi dobre sme sa zabavili aj na tanci, ktorý odmoderovali Miloš s Bibou a na balónovom tanci, ktorý slovom sprevádzal Jarko. Na našom plese nemohli v žiadnom prípade chýbať ani erkárske tance, ktoré majú veľký úspech a tak sme si ich všetci spoločne niekoľkokrát zatancovali. Okolo 22.00 hod. sme tých, ktorí už boli možno trochu ospalí, prebudili šálkou kávy a predávaním tombolových lístkov. Každý však úplne ožil, keď sa o polnoci začala losovať tombola, ktorú mala v réžii Zuzka D. Tento rok sme nemali žiadne kuriózne ceny…..a ja som sa tak tešila na tú fúru hnoja. Škoda…. po tombole už nasledovala len zábava plná tanca, hudby a spevu a takto sme sa všetci pretancovali až do úplného konca nášho 3. domkárskeho plesu.
Na záver sa chcem poďakovať všetkým, ktorí prišli na náš ples a dobre sa zabávali, všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na jeho príprave, samotnom priebehu aj upratovaní a samozrejme vďaka patrí aj Pánu Bohu, že to všetko dobre dopadlo. Takže už teraz dovidenia na 4. domkárskom plese!
Autor: Júlia M.
