Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dedinka v srdci Liptova, menom Lisková, v tej dedinke kostol, pri kostole škola, a do tej školy nechodili deti so školskými taškami, ale…
…chodili tam deti, ktoré mali chuť stráviť časť svojho voľného času v domkárskej klubovni, či mimo nej na pravidelných stretkách. No a o jednom naozaj mimoriadne zaujímavom stretku vám teraz chcem napísať.
V jedno sobotné februárové poobedie som len tak posedával v kuchyni, keď tu zrazu vošla do kuchyne moja sestra Veronika a vytiahla z chladničky šľahačku. Potešil som sa, že sa mi z nej ujde, avšak ona mi stroho oznámila, že nemám nárok, pretože ju potrebuje na stretko. To ma prekvapilo a tak som sa vypytoval ďalej. No a ukázalo sa, že dievčatá z Katkinho stretka dnes robia v rámci stretka palacinky.
Keďže moja chuť na palacinky bola veľká, využil som príležitosť a ponúkol som sa, že ich prídem odfotiť. A tak som asi o pol hodiny kráčal do našej klubovne plný očakávania, ako to dievčatá zvládnu.
Keď som prišiel, pečenie už bolo v plnom prúde. Katka s dievčatami už mala pripravené cesto a práve začínali piecť, Ivka zatiaľ aranžovala „jedálenský“ stôl. Po prvých ukážkových palacinkách v podaní Katky sa chytili remesla dievčatá. No a pečenie im teda išlo od ruky. Pri posledných palacinkách už boli natoľko sebavedomé, že neváhali vyskúšať ani akrobatické kúsky a vyhadzovali si palacinky z pekáča do výšky. Neprežila to len jedna z nich.
Keď už bolo všetko napečené, prišla na rad hostina. Nielenže sa ušlo aj mne, ale dievčatá dokonca ponúkli aj okoloidúceho uja Alfonza. No a obaja sme mohli, ba dokonca museli konštatovať, že tie palacinky boli super.
Dievčenskému stretku (pre mňa sú to odteraz Palacinky 🙂 ďakujem za pohostenie a za ukážku pre ostatné stretká, že na stretku sa dajú robiť celkom netradičné a zaujímavé veci. Chce to len trošku fantázie, chuť pridať sa, a ide sa na to…
Autor: J. Timko ml.
