V sobotu ráno 16.4.2005 sme sa stretli pri KD, kde nás už čakal autobus. Všetci sme boli plní očakávaní, koľko nových zážitkov nám tento výlet prinesie. Počasie si trochu húdlo svoju pesničku a nepočúvalo naše priania, no nakoniec sa celkom umúdrilo a slnko ukázalo svoju tvár.
Keď už boli všetci domkári na svojich miestach, ujo šofér naštartoval autobus a vydali sme sa smerom Liptovský Mikuláš – Poprad, kde sme odbočili na smer Rožňava. Cesta bola dosť dlhá (trvala približne 2,5 hodiny), no nám to vôbec neprekážalo, pretože zábavy bolo počas cesty neúrekom. Niektorí, čo už v tých končinách boli, určite hneď vedia, že je to kraj plný zaujímavých miest ako napr. hrad Krásna Hôrka, Betliarsky kaštieľ, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa, národný park Slovenský kras a mnoho iných. My sme sa rozhodli pre Ochtinskú aragonitovú jaskyňu a Kaštieľ v Betliari.
Ako prvá bola na programe jaskyňa, ktorá sa ako jediná v Európe môže pochváliť svojou aragonitovou výzdobou. Nachádza sa na severnom úbočí vrchu Hrádok v Slovenskom Rudohorí na ceste medzi Štítnikom a Jelšavou, 26 km od Rožňavy. Vyniká aragonitovou výzdobou rôznych foriem v podobe ružíc, trsov, trávy i zhlukov kryštálov aragonitu rozvetvujúcich sa na všetky strany. Jaskyňa bola objavená v roku 1954 a v roku 1995 bola spolu s ďalšími jaskyňami Slovenského krasu zapísaná do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Nepatrí medzi veľké jaskyne, keďže jej dĺžka je 585m.
Badal som, ako väčšina domkárov sledovala s údivom nádherné výjavy na stenách jaskyne. Bola to skutočne neobvyklá výzdoba, ktorá sa jednoznačne vymyká z radu jaskýň, ktoré na Slovensku poznáme.
Po prehliadke aragonitov sme si dali krátku pauzu, ktorú sme využili na „dotankovanie paliva“ do našich žalúdkov a loptovými hrami. Po občerstvení sme znova nasadli do nášho plechového tátoša a vydali sa po stopách kaštieľa. Kraj, ktorým sme sa počas nášho výletu premávali, bol pre mnohých z nás nový, takže cestovanie bolo o to zaujímavejšie.
Betliar nás postrašil kvapkami dažďa, no ako sme vystúpili z autobusu, dážď prestal. Teraz si trochu povedzme o tomto kaštieli: jeho história je úzko spätá s históriou šľachtických rodov Bebekovcov a Andrássyovcov. Celý interiér kaštieľa predstavuje expozíciu života šľachty a zoznamuje návštevníkov s úrovňou bytovej architektúry a kultúry 19. storočia. Významná je zbierka umeleckých diel, zachovalý nábytok, zbrane, keramika, sklo, porcelán a rôzne kuriozity, ktoré svedčia o zberateľskej vášni bývalých majiteľov kaštieľa. Unikátna je aj knižnica obsahujúca vyše 15.000 zväzkov. Kaštieľ obklopuje prírodný park s množstvom vzácnych druhov drevín, fontán, jazierok a plastík. Po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 1995 získal kaštieľ prestížnu cenu EUROPA NOSTRA za vzorné prevedenie stavebnej a interiérovej obnovy.
A naše dojmy? Myslím, že výzdoba kaštieľa zaujala všetkých domkárov. Tí mladší si prišli na svoje pri prehliadke loveckých trofejí, kde nechýbali zvieratá z exotických krajín ako napríklad slon, krokodíl, nosorožec atď. Tých starších skôr zaujímali nádherné obrazy, krásne miestnosti s dobovým nábytkom a veľa ďalších iných zaujímavých vecí. Park, do ktorého sme sa rozpŕchli po prehliadke kaštieľa, bol naozaj zaujímavý, hlavnou atrakciou bolo asi jazierko pri vodopáde plné žiab.
Ak by som mal zhodnotiť tento výlet, bolo to určite zaujímavé, poučné, no a samozrejme ako to u domkárov býva, nechýbala ani zábava.
Autor: Peter S.
