Tento návrh, aby sme išli na túru, vyšiel z jednej úžasnej hlavy (ak chcete vedieť, tak myslím Katkinu). Tak sme šli.
V nedeľu o 11:00, ale pre nás bolo ešte ráno, išla jedna menšia skupina (okolo 7 ľudí) nabalená a naobliekaná na stanicu. Vláčikom sme sa odviezli do Stankovian, kde sme vystúpili a pobrali sme sa po žltej značke smerom hore na Šíp. Zaraz sme sa naraňajko – naobedovali. Cestou sme sa fotili a rozprávali.
V skupinke boli ojedinelé prípady, ktoré mali perfektnú kondičku a leteli ako šípy. Hore na vrchole sme sa pomodlili a vybrali sa dole do Stankovian. Cestou dole sme sa zastavili na chate so suvenírmi, odkiaľ sme mali krásny výhľad na Rozsutec a Stoh. Odtiaľ sme už celú cestu spievali, kvôli čomu sme neskôr zablúdili. Už sme si mysleli, že zomrieme na takom odľahlom mieste, keď vtom sa pred nami objavili domy Stankovian. Niežeby sme nechceli zomrieť pod vrchom, ktorý sme pred niekoľkými hodinami zdolali, ale predsa ŽIŤ JE KRÁSNE! Vlak sme stihli a domov sme sa šťastne vrátili.
Do svalovicovania nabudúce!
Autor: Zuzka A.
