K najznámejším televíznym súťažným reláciám v minulom roku patrila aj Hodina pravdy. A preto sme sa rozhodli, že aj deťom umožníme vyskúšať si svoje zručnosti a vedomosti.
Aby to vyzeralo ako v televízii, zadali sme úlohy týždeň pred súťažou. V nedeľu 11. 12. 2005 o 14 30 sme vylosovali z asi 25 záujemcov 16, ktorým sme pridelili úlohy. Ostatní sa mali hrať na divákov. Keďže ceny už boli kúpené, každý si ich mohol pozrieť, aby vedel, o čo bude hrať.
Súťaž bola určená najmä pre žiakov druhého stupňa. Čo sa mali deti naučiť, alebo si nacvičiť? Dve dvojice si mali prehadzovať lietajúci tanier a loptičku zároveň, aby im počas 1 minúty nespadla. Ďalší dvaja sa mali naučiť zástavy, hlavné mestá a názvy ich štátov. Nechýbalo spoznávanie saleziánskeho svätého chlapca – Dominika Savia a portréty iných svätých. Mimochodom, viete koľko kilometrov prešiel Dominik denne, keď chodil do školy z domu do Castelunova ? Až 20. A ako znelo heslo Družiny Panny Márie, ktorú založil Dominik? Súťažiaci správne odpovedali: „Slúžte Pánovi vo veselosti!“
Zo športových súťaží sme zadali dievčatám naučiť sa skákať na švihadle vo dvojici a odrážať loptičku z pingpongovej rakety. Posledná úloha znela: Podľa výroku poznať meno jeho autora. Vedeli by ste, kto je autorom nasledujúcej vety? Len život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to. Je to známy fyzik A. Einstein.
V nedeľu 18. decembra nastala o 14:30 pre súťažiacich hodina pravdy. Nechýbal ani kamarát, rodič či stará mama. Všetkým sme držali palce. A veru takmer všetci to dokázali. Aj presne odhadnúť čas bez hodiniek – Veronika sa odchýlila len o 2 sekundy, aj skákanie na švihadle – Deniska a Simonka odskákali bez chyby. Bratia Kohútovci zvládli svoje vedomostné úlohy o európskych krajinách a Dominikovi. Podobne sa darilo aj ostatným, iba traja si odniesli cenu útechy, avšak nie vodu, ale čokoládu. V klubovni nás bolo okolo 30.
Víťazov sme ocenili potleskom a cenou, ktorú si sami vylosovali.
Autor: Ivka B.
