Po dlhých a namáhavých skúškach sa ako každý rok uskutočnila Jasličková pobožnosť. Starších nebolo veľa, no zato detí bolo neúrekom. Na prvej skúške sme si porozdeľovali úlohy a potom už iba spievali.
Úloh bolo veľmi veľa, takže všetci sme mali čo robiť. Skúšok bolo tiež veľmi veľa, no napriek tomu sme to dobre nevedeli, ale dalo sa povedať, že sme svoje roly ako tak ovládali.
Keď nastal deň, kedy sme svoje skúsenosti s herectvom mohli vyskúšať, ovládla nás všetkých tréma a nervozita (hlavne Máriu T., ktorá to všetko zorganizovala). Ľudí prichádzalo čoraz viac a viac. Už iba niekoľko sekúnd nás delí od našej slávy. 3,2,1 a už je to tu… Rozprávač začal rozprávať, deti začali hrať a ostatní spievať.
Všetko ubehlo veľmi rýchlo. Keď už Mária Sarová čítala záverečnú báseň, boli sme všetci šťastní, že je to už za nami. Tak zase o rok.
Autor: Janka N.
