V 11. ročníku Dobrej noviny bol hlavnou témou JUŽNÝ SUDÁN. V tejto krajine sa v januári 2005 skončila jedna z najdlhších občianskych vojen na svete, ktorá s malými prestávkami trvala 49 rokov. Vojna premenila Južný Sudán na ruiny a zastavila takmer akýkoľvek rozvoj miestnych ľudí. Chýba tu akákoľvek infraštruktúra: cesty sú prejazdné iba silnými terénnymi autami aj to iba niekoľko mesiacov v roku, sú zničené mosty, nie je tu zásobovanie energiou, nefungujú poštové a komunikačné systémy a zásobovanie čistou vodou je limitované na niekoľko udržiavaných studní. Vzdelávanie je tu jednou z najdôležitejších potrieb, aby v krajine postupne nastal skutočný rozvoj.
Štatistika:
– viac ako 50 % detí zomiera krátko po pôrode
– 45 % detí trpí podvýživou
– ľudia sa dožívajú priemerne 42 rokov
– iba 20 % ľudí má prístup k pitnej vode
– len 10 % ľudí má prístup ku zdravotníckym zariadeniam
– okolo 20 % dospelých vie čítať a písať, pričom medzi negramotnými je oveľa viac žien ako mužov.
Ako každý rok, tak aj tento rok sme sa tradične zapojili do DN. Bez nej si už ani nevieme predstaviť Vianoce a 2. sviatok vianočný, ktorý sa stal našim „koledníckym dňom“. Keďže samotnému koledovaniu predchádza príprava, najprv sme sa všetci, ktorí sme chceli pomôcť pri koledovaní, stretli v nedeľu 4.12.2005 o 14.30 hod. v klubovni. Na úvod sme si vysvetlili, aká je hlavná téma DN tohto roku a potom sme sa porozdeľovali do 5 skupiniek. Sprevádzajúcimi osobami tak ako aj minulého roku boli Zuzka Demková, Elenka Chachaľáková, Ivka Barteková s Katkou Kubalovou, Zuzka Némethová a Júlia Martonová s Peťom Sarom. Každý vedúci obdržal potrebný materiál na koledovanie (vinše, texty kolied…) a dohodol sa so svojou skupinkou na skúškach, ktoré prebiehali až do Vianoc. Na nich si každá skupinka pripravila oblečenie (traja králi, hviezda, pastieri a anjel) a nacvičila pesničky, vinše a celý kolednícky program, ktorým sa potom predstavila v domoch pri koledovaní.
Všetci spoločne sme sa opäť stretli až v deň koledovania, t.j. 26.12.2005 o 13.30 hod. v kostole, kde sme si na začiatku zaspievali koledu, pán farár sa nám prihovoril a dal svoje požehnanie a nakoniec sme sa všetci spoločne odfotili. Potom sa každá skupinka vyspevujúc pobrala svojím smerom. Poslední koledníci skončili okolo 17.00 hod. a v klubovni si porozdeľovali sladkosti a ovocie, ktoré si vykoledovali. A aj keď trošku unavení, ale šťastní, že sme pomohli dobrej veci, sme sa rozišli do svojich domovov.
Tohto roku sa do koledovania zapojilo 49 koledníkov (42 detí a 7 sprevádzajúcich osôb), navštívili sme približne 100 domácností a vykoledovali sme čiastku 32.882,- Sk.
Autor: Júlia M.
